Ráno, namiesto vyučovania sa celá trieda 2.A vybrala na výlet. Nasadli sme do malého autobusu, ktorý nás odviezol na krásne miesto Salaš Cibajka. Najprv sme sa preventívne nastriekali proti zákerným kliešťom a potom sme už všetci mohli spoločne objavovať krásy prírody. Popozerali sme si kozy, ovce i malé jahniatka a potom už hurá na lúku. Rozložili sme si deky, povyťahovali vody, chrumky i rôzne malé desiaty. Chlapci sa venovali futbalu, dievčatá hrali improvizovaný tenis, nakoľko na lúke loptička neskákala :) Potom všetkých uchvátil malý potôčik, v ktorom sme sa všetci aj s pani učiteľkou máčali, stavali priehradu, preskakovali sme ho a lovili žabky i malé rybičky. V potoku sa trblietali zlaté malé šupinky, ktoré sa nám však vôbec nedali vyloviť. Zrazu sa vzduchom začala šíriť príjemná vôňa opečených špekáčikov. Pani učiteľka Nirková spolu s ochotnými rodičmi, ktorí nás sprevádzali nám pripravili lahodné špekáčky, ktoré sme si s chuťou v chládku i na slniečku zjedli. Ale čo sme to zbadali, bazén, asi do polovice naplnený vodou v ktorom plávali žaby. Na rad prišli sieťky, kýble a už sa aj veselo lovilo. Urobili sme si foto na pamiatku a žabky putovali späť do bazéna. Vonku teplota stúpala tak sme sa autobusom presunuli o kúsok nižšie na Salaš Kostrín, kde nás jeden veľmi milý pán povozil na koči. Jazda to bola krásna, prešli sme 5 mostov, popozerali sme zaujímavosti a vypočuli si vzrušujúce rozprávanie o okolí. Ku koncu jazdy nás však začali naháňať indiáni, takže jazda sa zrýchlila a museli sme sa poriadne držať, aby sme z koča nevypadli. Vrátili sme sa späť na Kostrín, kde sme sa mohli pohrať na hracích automatoch, ale i pohojdať sa a pokrútiť sa na preliezkach. Nastal však čas ísť domov, nasadli sme do autobusu, a putovali domov. Všetci sme boli unavení, ale spokojní z výletu.