Vitajte na podstránke venovanej učivu 6. ročníka. Teším sa, že sa spolu so mnou niečo nové naučíte

 Zásady aktívneho počúvania - pozri učivo 5. ročníka tam to určite nájdeš.

KOMUNIKÁCIA

Najčastejšou formou slovnej ( rečovej) komunikácie je dialóg. Dialóg - rozhovor dvoch alebo viacerých osôb. Tvoria ho repliky - teda výpovede jednotlivých partnerov v dialógu.

Našu slovnú zásobu sprevádza aj neslovná komunikácia:

- mimika - výraz tváre, očí

- gestikulácia - pohyby hlavy a rúk

- postoj

- držanie tela

- vzdialenosť medzi hovoriacimi.

 

ZÁMENÁ

Delenie zámen:

OSOBNÉ ZÁMENÁ delíme na:

a/ základné - zastupujú pomenovania osôb

-pýtame sa na ne pádovými otázkami

ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
 

b/ privlastňovacie - vyjadrujeme nimi vlastnícke alebo príbuzenské vzťahy

-pýtame sa na ne (čí, čia, čie?)

môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich

POZOR NA CHYBY!
Jeho som si nevšimol. (Koho, čo som si nevšimol? Jeho. -osobné základné zámeno)
Toto je jeho žuvačka. (Čia je to žuvačka? Jeho. -osobné privlastňovacie zámeno)

Osobné a privlastňovacie zámená sa SKLOŇUJÚ!

NESKLOŇUJÚ sa len privlastňovacie zámená jeho, jej, ich.

Niektoré osobné zámená používame dvojako: na neho aj naňho, pre neho aj preňho.

 

Argument - používame vtedy, ak chceme iným vysvetliť svoj názor a presvedčiť ich o jeho správnosti. Skladá sa z troch častí:

1. vyhlásenie, názor

2. dôvody (odpovede na otázku prečo?)

3. dôkazy

Protiargument - používame vtedy, ak nesúhlasíme v rozhovore s názorom iných. Protiargumentom vecne vyvraciame dôkazy, ktorými niekto zdôvodňuje svoj názor.

Pri výmene názorov nekritizujeme osobu, ale vyjadrujeme sa k jej názoru a k jej argumentom.

 

PREDLOŽKY

sú slová, ktoré spolu s pádom podstatného mena, prídavného mena alebo zámena vyjadrujú vzťahy medzi slovami. Napr. do telcvične, v budove, pri stole, nad oknom, vedľa neho.

- sú neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme).

v (vo*) + L	z (zo) + G	do + G
k (ku) + D	s (so) + I	pri + L
na + L	nad + I	pod + I
pred + I	za + I	oproti + D

 

VOKALIZÁCIA PREDLOŽIEK- kvôli plynulej výslovnosti sa k predložkám, ktoré sa končia spoluhláskou niekedy pridáva samohláska -o alebo  - u (vokál). Pravidelne sa vokalizujú predložky s, z, v, k. Napr.: bez - bezo, od - odo, z - zo, k - ku. Pred tvarmi zámena ja sa predložky volalizujú VŽDY!

 

JAZYKOVÉ SLOVNÍKY

Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ) a Slovník súčasného slovenského jazyka (SSSJ) - výkladové slovníky- ich hlavnou úlohou je výklad významu slov

Pravidlá slovenského pravopisu - PSP -pravopisný slovník - uvádza informácie o pravopise slov, ich skloňovaní alebo časovaní. V druhej časti je ZOZNAM názvov obcí na Slovensku.

Synonymický slovník slovenčiny - SSS - obsahuje rovnoznačné slová

Malý frazeologický slovník - slová a ich výskyt v obrazných pomenovaniach

Slovník cudzích slov - vysvetľuje význam slov prevzatých z iných jazykov.

 

Členenie slovnej zásoby

Neutrálne slová - slová, ktoré pomenúvajú predmety,vlastnosti a deje a pritom nevyjadrujeme svoj citový vzťah k nim (škola, dom, strom,...)

Citovo zafarbené slová -slová, ktorými pomenúvame predmety, vlastnosti, deje a súčasne vyjadrujeme aj svoj citový vzťah k nim. Vyjadrujeme nimi:

a/ kladný citový vzťah - dobrý, súhlasný, zjemňujúci vzťah (mamička, ocko, domček,...)

b/ záporný citový vzťah - nesúhlasný, zhoršujúci, odmietavý (domisko, chlapčisko, dievčisko,...)

Medzi citovo zafarbené slová patria aj expresívne slová.

 

Tvorenie slov odvodzovaním – predponami

Nové slová tvoríme odvodzovaním pomocou predpôn  na-, pod-, od-, pri-, pre-, vy-, nad-, pred- a pod. Odvodzovaním pomocou predpôn tvoríme najčastejšie slovesá.

Slovo, od ktorého môžeme utvoriť nové slovo, nazývame základové slovo.

Príklady základových slov: čítať, váha, letieť.

Nové slovo utvorené od základového slova nazývame odvodené slovo.

Príklady:

 

Zo základového slova čítať môžu odvodením pomocou predpôn vzniknúť nové slová:

 

čítať – prečítať, vyčítať, odčítať, sčítať, odčítať, načítať a pod.

 

 

Zo základového slova letieť môžu odvodením pomocou predpôn vzniknúť nové slová:

 

letieť – preletieť, vyletieť, odletieť, obletieť, nadletieť, priletieť.

 

 

Zo základového slova váha môžu odvodením pomocou predpôn vzniknúť nové slová:

váha – nadváha, podváha.

 

Odvodené slovo vzniká zo základového slova amá dve časti: slovotvornú predponu a slovotvorný základ.

Slovotvorná predpona je časť odvodeného slova, ktorá stojí pred slovotvorným základom.

Slovotvorný základ je časť odvodeného slova, ktorá ostane po odtrhnutí slovotvornej predpony.

 

Slovotvorná predpona	Slovotvorný základ	Odvodené slovo
vy	rásť	vyrásť
po	hroziť	pohroziť
pre	sadiť	presadiť
pra	babka	prababka
nad	čas	nadčas
pri	letieť	priletieť
od	sadnúť	odsadnúť
nad	vláda	nadvláda
pred	izba	predizba

 

 

• Tvorenie slov odvodzovaním – príponami

 

Nové slová tvoríme aj odvodzovaním pomocou slovotvornýchprípon -teľ, -ár, -iar, -ník, -nik, -ka, -yňa, -ička, -ný, -ny, -ený, -ček a pod.Odvodzovaním pomocou slovotvorných prípon tvoríme napríklad podstatné mená.

Zdrobneniny tvoríme pomocou slovotvorných prípon –ik, -ík, -ček, -ek, -ok, -ka, -ička,-očka a pod.

Príklady zdrobnenín: čertík, domček, chlapček.

 

Zveličujúce slová tvoríme pomocou slovotvornej prípony –isko.

Príklady zveličujúcich slov: čertisko, domisko, chlapisko.

 

Odvodené slovo vzniká zo základového slova a je zložené z dvoch častí - slovotvorného základu a slovotvornej prípony.

Slovotvorný základ je časť odvodeného slova, ktorá ostane po odtrhnutí slovotvornej prípony.

Slovotvorná prípona je časť odvodeného slova, ktorá stojí za slovotvorným základom.

Základové slovo	Slovotvorný základ	Slovotvorná prípona	Odvodené slovo
veniec	ven(iec)	-ček	venček
chlap	chlap(-)	-ček	chlapček
koža	kož(a)	-ka	kožka
tráva	tráv(a)	-ička	trávička
žaba	žab(a)	-isko	žabisko
podnik	podnik(-)	-ateľ	podnikateľ
sklad	sklad(-)	-ník	skladník
sklo	skl(o)	-ár	sklár
včela	včel(a)	-ár	včelár

 

Tvorenie nových slov skladaním

Nové slová vznikajú spojením zvyčajne dvoch slov alebo dvoch slovotvorných základov. Nazývame ich zložené slová.

Veľmi často sa medzi ne vkladá -o. -e, -i.

voda + váha = vodováha, zver + lekár = zverolekár, spolu + hláska = spoluhláska, auto + škola = autoškola, zem + guľa = zemeguľa, more + plavec = moreplavec, príroda + veda = prírodoveda.

Statický opis

Statický opis môžeme nazvať aj stály alebo nemenný opis. Je to opis znakov a vlastností osoby, zvieraťa, veci alebo rastliny, ktoré sú trvalé.

Základné znaky statického opisu:

• predmetom opisu je osoba, zviera, vec, rastlina, prostredie,

• osoba, zviera, vec alebo rastlina sa opisujú v stave pokoja,

• statický opis nemá dej,

• vypočítavajú sa znaky a vlastnosti osoby, zvieraťa, veci alebo rastliny v určitom poradí,

• poradie vypočítavaných znakov a vlastností nie je záväzné.

 

V statickom opise sa najviac uplatňujú:

 

• podstatné mená a prídavné mená,

• oznamovacie vety,

• presné pomenovania a vecné prirovnania,

• slovesá v prítomnom čase.

 

Príklad statického opisu rastliny:

Lekno biele je trváca vodná bylina. Má dlhé podzemné stonky. Zo stoniek vyrastajú nápadné veľké listy a biele kvety. Kvety majú veľkosť približne 10 – 20 centimetrov. Kvet lekna má štyri kališné listy, ktoré sú na rube zelené a na lícnej strane biele. Korunné lupienky sú usporiadané v špirále a zmenšujú sa smerom k stredu.

Príklad statického opisu budovy:

Je to kamenný palác, ktorý leží na hradnom vrchu. Obklopujú ho mohutné múry a vonkajšie opevnenie. Má dve brány. Pred palácom sa rozprestiera široké nádvorie. Palác má tri poschodia a štyri obranné veže. Vchádza sa doň ťažkou dubovou bránou. Uprostred paláca je vnútorné nádvorie.

Príklad statického opisu zvieraťa:

Svišť horský je obyvateľom tatranských kotlín. Patrí do skupiny hlodavcov. Dospelý je taký veľký ako zajac a váži tri až štyri kilogramy. Celé telo i krátke ušnice má pokryté tmavohnedou srsťou.

 

Podstatné mená - Substantíva

sú plnovýznamovýslovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť

• pri dorozumievaní menia svoje tvary – ohýbajú sa – preto patria k ohybným slovným druhom
• pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo?
• pomenúvajú osoby (Peter, učiteľka, komorník), zvieratá (vlk, líška, zviera), veci (záhrada, katedra, dvere), rastliny (strom, kapusta, obilie), vlastnosti a deje (ochota, postup, svitanie), vnútorné stavy (pokoj, láska, napätie)

 

ROZDELENIE PODSTATNÝCH MIEN

1. všeobecné - vlastné

• všeobecné – píšeme ich s malým začiatočným písmenom, pomenúvajú množinu predmetov (chlapci, strom)
• vlastné  – píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom, pomenúvaj konkrétne meno (Peter, Nitra, Venuša)

 

2. konkrétne – abstraktné

• konkrétne (hmotné) – pomenúvajú jednotlivé osoby, zvieratá alebo veci, napr. mama, otec, učiteľka, bicykel, huslista, počítač
• abstraktné (nehmotné)– pomenúvajú nesamostatné javy (nedajú sa počítať, nemôžeme ich chytiť)

Nesamostatné javy sú napr.

• vlastnosti vecí a osôb – skromnosť, tvrdosť, vlhkosť, čistota, neha, láskavosť
• činnosti a deje – četovanie, kreslenie, čítanie, beh, plavba, chichot, hlad, ochota

 

3. životné – neživotné

• životné – všetky podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa životných vzorov chlap, hrdina (napr. zajac)
• neživotné – všetky podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa neživotných vzorov dub, stroj (napr. zajace)

 

GRAMATICKÉ KATEGÓRIE

• rod – mužský, ženský, stredný
• číslo – singular, plurál
• pád – N, G, D, A, L, I

 

ČO URČUJEME PRI PODSTATNÝCH MENÁCH

• podstatné meno,
• všeobecné alebo vlastné,
• konkrétne alebo abstraktné,
• rod,
• číslo,
• pád,
• vzor,
• životné alebo neživotné

Prešiel okolo úzkej rokliny.

rokliny – podstatné meno, všeobecné, konkrétne, žen. r., sg., G, žena

PRÍDAVNÉ MENÁ  (adjektíva)

- ohybné  (skloňujú sa), plnovýznamové (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť slová

- pýtame sa na ne otázkami : Aký? Aká? Aké?

                                               Ktorý? Ktorá? Ktoré?

                                                Čí? Čia? Čie?

- sú späté  s podstatnými menami, spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam

- s podstatným menom sa zhodujú v  rode, čísle a v páde

- pomenúvajú statické príznaky podstatných mien, statický príznak je:

a) priama vlastnosť podstatných mien

napr. dobrý človek, suchá tráva, veselé dievča, nová ulica, vysoký dom

b) vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným podstatným menám, dejom alebo okolnostiam

napr. drevený stôl (stôl z dreva), srdcová cieva (cieva srdca), ovčia vlna (vlna oviec), spiace dieťa (dieťa, ktoré spí)

c) vlastnícky vzťah

napr. otcov kabát (kabát otca), matkina záhrada (záhrada matky), sestrina kamarátka (kamarátka sestry)

GRAMATICKÉ KATEGÓRIE:

rod – mužský, ženský, stredný

číslo – jednotné (singulár/sg), množné (plurál/pl)

pád – Nominatív (N), Genitív (G), Datív (D), Akuzatív (A),Lokál (L), Inštrumentál (I)

ČO URČUJEME PRI PRÍDAVNÝCH MENÁCH

prídavné meno, akostné alebo vzťahové alebo privlastňovacie (individuálne, druhové), rod, číslo, pád, vzor, stupeň

- [Prešiel okolo úzkej rokliny.]

úzkej – prídavné meno, akostné, žen. r., sg., G, pekný,1.stupeň

ROZDELENIE PRÍDAVNÝCH MIEN

1. akostné

2. vzťahové

3. privlastňovacie - individuálne

                               - druhové

1. akostné prídavné mená

- pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?

- sú neodvodené slová

- vyjadrujú akosť alebo kvalitu

- dajú sa stupňovať

- možno od nich utvárať antonymá

- vstupujú do synonymických vzťahov, tvoria synonymické rady

- od všetkých sa tvoria vlastnostné príslovky príponami -e, -o, -y, napr. dobr-e, zl-e, kamarátsk-y, bratsk-y

- možno od nich tvoriť podstatné mená príponami:-osť napr. slabý - slabosť, rýchly - rýchlosť, hlúpy -hlúposť

                                                                                -ota napr. suchý - suchota, dobrý - dobrota, drahý - drahota

                                                                               -oba napr. chorý - choroba, starý - staroba, hnilý -hniloba

- možno od nich tvoriť stavové slovesá príponou -núť napr. mäkký - mäknúť, hrubý - hrubnúť, tuhý - tuhnúť

- možno ich spájať s príslovkami miery napr. celkom nový, príliš dobrý, úplne prázdny

!!! Poznámka: patria sem aj pomenovania jednotlivých farieb!

!!! Poznámka: niektoré sa nestupňujú, pretože vyjadrujú krajnú vlastnosť napr. slepý, bosý, mŕtvy... !!!

!!! Poznámka: krátke tvary majú iba adjektíva dlžný, vinný,hodný – dlžen, vinen, hoden !!!

 

2. vzťahové prídavné mená

- pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?

- sú odvodené slová

- vyjadrujú vzťah, pôvod

- nemožno od nich utvárať antonymá

- stupňujú sa výnimočne napr. láskavý - láskavejší -najláskavejší

Možno ich tvoriť takmer od každého slovného druhu, okrem spojok:- podstatných mien napr. zlato - zlatý, pšenica - pšeničný,dážď - daždivý, brat - bratský

- slovies napr. hrať - hraný, hraví, hrací

- prídavných mien napr. sladký - sladkastý, malý - maličký,malilinký, primalý

Zriedkavejšie sa tvoria od:

- prísloviek napr. dnes - dnešný, okolo - okolitý, zriedka - zriedkavý, naproti - náprotivný

- zámen napr. náš - našský, svoj - svojský, tam - tamojší,voľakedy - voľakedajší

- častíc napr. ozaj - ozajstný, neúrekom - neúrečný

- predložiek napr. pred - predný, proti - protivný, spod -spodný

- citosloviec napr. jaj - jajový, čača - čačaný, baka - bakaný

 

3. privlastňovacie prídavné mená - individuálne

- pýtame sa otázkami: Čí? Čia? Čie?

- vyjadrujú vlastnosť vecí na základe jej príslušnosti osobe,zvieraťu alebo celému živočíšnemu druhu

- tvoria sa od podstatných mien mužského rodu príponami -ov, -ova,-ovo a od PM ženského rodu príponami -in, -ina, -ino

• privlastňovacie prídavné mená - druhové

- tvoria sa tiež príponami  –í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému živočíšnemu druhu, nie k jednotlivcovi

napr. lev – leví, baba – babí/babia/babie, netopier – netopierí

!!! Poznámka: nemusia byť odvodené iba od mien zvierat, ale aj osôb a iných bytostí napr. človečí (človek), stridží (striga),

trpasličí (trpaslík), žobračí (žobrák), boží (boh) !!!

- variantnou príponou -ací sa tvoria od substantív stredného rodu zakončených na -a napr. jahňací (jahňa), kozľací (koza), teľací (teľa), kniežací (knieža)

- niekedy sa vyskytnú dvojtary, a to aj s príponami -í aj -ací napr. rybí / rybací, žabí / žabací, blší / blšací, líščí / lišací, kozí / kozací

!!! nedajú sa stupňovať !!!

 

VZORY PRÍDAVNÝCH MIEN

- pekný, cudzí (pre akostné a vzťahové prídavné mená)

- otcov, matkin,(pre privlastňovacie prídavné mená - individuálne)

- páví (pre privlatňovacie prídavné mená - druhové)

Vzor PEKNÝ

- akostné a vzťahové prídavné mená zakončené v N sg. pred pádovou príponou na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku

!!! pri skloňovaní sa dodržiava pravidlo o rytmickom krátení!!

!!!! POZOR na N pl. mužský rod životné = veselí chlapci, trenčianski hokejisti, usilovní žiaci!!!

Vzor CUDZÍ

akostné a vzťahové prídavné mená zakončené v N sg. pred pádovou príponou na mäkkú spoluhlásku

- druhý a tretí stupeň prídavných mien

- privlastňovacie prídavné mená utvorené príponou -ací napr. kurací, teľací, rybací...

!!! pri skloňovaní sa dodržiava pravidlo o rytmickom krátení!!!

 

 Vzor OTCOV / MATKIN

- privlastňovacie prídavné mená končiace v N sg. na prípony -ov,-ova,-ovo,-in,-ina,-ino

 

Vzor PÁVÍ

- privlastňovacie prídavné mená, ktorými privlastňujeme celému zvieraciemu druhu

- zakončené v N sg. na -í odvodené od:

- zvieracích podstatných mien napr. včelí (včela), líščí (líška), stračí (straka)

- od niekoľkých osobných podstatných mien napr.  človečí (človek), babí (baba), obrí (obor), trpasličí trpaslík), stridží (striga)

Pád	Jednotné číslo
	Mužský rod	Ženský rod	Stredný rod
N: Nominatív	páv-í	páv-ia	páv-ie
G: Genitív	páv-ieho	páv-ej	páv-ieho
D: Datív	páv-iemu	páv-ej	páv-iemu
A: Akuzatív	páv-í (neživ. – chvost)	páv-iu	páv-ie
	páv-ieho (živ. – kráľa)
L: Lokál	o páv-om	o páv-ej	o páv-om
I: Inštrumentál	páv-ím	páv-ou	páv-ím

 

 

Pád	Množné číslo
	Mužský životný rod	Mužský neživotný, ženský a stredný rod
N: Nominatív	páv-í	páv-ie
G: Genitív	páv-ích	páv-ích
D: Datív	páv-ím	páv-ím
A: Akuzatív	páv-ích	páv-ie
L: Lokál	o páv-ích	o páv-ích
I: Inštrumentál	páv-ími	páv-ími