Milí rodičia a žiaci!
Táto podstránka je venovaná práve Vám. Nájdete v nej preberané učivo slovenského jazyka najmä 5. ročníka.
Verím, že Vám pomôže, zvládnuť učivo, čo najlepšie.
Hláska je zvuk. Písmeno je znak. Hlásky zapisujeme písmenami.
Hlásky v slovenskom jazyku rozdeľujeme nasledovne:
Samohlásky delíme na:
Spoluhlásky delíme podľa:
A) tvrdosti na:
B) znelosti na:
Medzi dvojhlásky patria: ia, ie, iu, ô
Spodobovanie – prispôsobenie výslovnosti jednej spoluhlásky nasledujúcej spoluhláske. Spodobovanie nastáva vtedy, ak sa v reči stretnú vedľa seba dve párové spoluhlásky, znelá s neznelou, neznelá so znelou (niekedy aj so samohláskou). Pri výslovnosti sa prvá spoluhláska zvukovo prispôsobí druhej – zmení sa na svoj znelostný pár, napr. b na p, d na t,...
POZOR!!! – zmena znelosti je iba vo výslovnosti, nie je v písanej podobe.
Spodobovanie nastáva:
na začiatku slova – včela v/f
vo vnútri slova – babka b/p
na konci slova – dub d/p
Spodobovanie nastáva:
1. znelá spoluhláska sa vysloví ako neznelá:
a, keď za ňou nasleduje neznelá spoluhláska alebo pauza:
Znelá spoluhláska + neznelá spoluhláska (pauza) = 2 neznelé spoluhlásky |
Dub schne – dup schne, hrad padol – hrat padol, oztrhať – rostrhať, rybka – rypka, vták – fták, nadpis – natpis
To isté platí aj vtedy, ak po skupine znelých párových spoluhlások nasleduje neznelá spoluhláska alebo pauza.
Dážď, dážď prší, drozd, drozd spieva,...
b, keď je na konci slova alebo vety:
Mám rád iba čerstvý chlieb. – Mám rád iba čerstvý chliep. Nikdy nejem chlieb pred obedom.- Nikdy nejem chliep pred obedom.
2. neznelá spoluhláska sa vysloví ako znelá:
Neznelá spoluhláska + znelá spoluhláska = 2 znelé spoluhlásky |
a,keď sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé sa začína znelou spoluhláskou alebo samohláskou:
hukot v továrni – hukod v továrni, prosba – prozba, s ružou – z ružou, plot z dreva – plod z dreva
b, keď sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé sa začína samohláskou:
Neznelá spoluhláska + samohláska = znelá spoluhláska + samohláska |
mešec a peňaženka – mešedz a peňaženka, s očami – z očami, s otcom – z otcom, ku kráľovi – gu kráľovi
P O M Ô C K A |
Ak neviete, aké písmeno máme v slove napísať, poviem si to alebo príbuzné slovo v takom tvare, aby po spoluhláske nasledovala samohláska:
Príklady: nebež (vyslov š) – nebeží (vyslov ž) Nelež (vyslov š) - neleží (vyslov ž) Holub (vyslov holup) – holubovi (vyslov b) Haluz (vyslov halus) – haluzou (vyslov z) ťažký (vyslov š) – ťažisko (vyslov ž) |
Pravidlá rozhovoru v kolektíve:
Pravidlá aktívneho počúvania:
Kto sa dobre počúva:
Interview - cielený rozhovor s významnou alebo zaujímavou osobnosťou v tlači, rozhlase alebo televízii. Opytujúci vedie rozhovor s istým zámerom (zabaviť, poučiť), rozhovor rozvíja vhodnými otázkami. Otázky môžu byť:
(Prečo hráš rád počítačové hry?)
Osnova rozhovoru:
1. Nadviazanie kontaktu.
2. Oslovenie.
3. Formulácia a spôsob kladenia otázok.
4. Udržanie rozhovoru.
5. Poďakovanie.
Vety podľa obsahu (zámeru hovoriaceho)
Hovoriaci vyslovuje vety vždy s nejakým (komunikatívnym) zámerom. Podľa toho rozlišujeme vety:
OZNAMOVACIE - nimi niečo oznamujeme, konštatujeme. (Zajtra píšeme písomku.)
OPYTOVACIE - vyžadujú informáciu, odpoveď na nejakú otázku. (Mali sme domácu úlohu?)
ROZKAZOVACIE - sú to vety, ktorými niečo rozkazujeme, prikazujeme alebo zakazujeme. (Ticho!)
ŽELACIE - sú to výzvy, aby sa niečo stalo alebo nestalo. Patria k nim i pozdravy,kliatby a iné. Sú v nich želacie častice bárs/bár, kiežby, aby, žeby, nech,
bodaj. Píšeme za nimi výkričník! (Nech sme už doma! Dobrý večer! Bodaj by ťa pečená hus kopla!)
Všetky druhy viet - oznamovacie,opatovacie, rozkazovacie, želacie - môžu mať formu ZVOLANIA.
ZVOLACIE vety majú v ústnom prejave zvýraznenú intonáciu, v písomnej podobe píšeme na konci zvolacej vety VÝKRIČNÍK!
PODSTATNÉ MENÁ ( SUBSTANTÍVA)
DELENIE PODSTATNÝCH MIEN
1.
pes, dom, dievča, mest, pohorie/
- môžu byť jednoslovné a viacslovné /Eva, Rexo, Košice, Vysoké Tatry/
2.
GRAMATICKÉ KATEGÓRIE
1.ROD
2. ČÍSLO
3.PÁD
Nominatív (N) kto? čo?
Genitív (G) /bez/ koho? čoho?
Datív (D) /dám/ komu? čomu?
Akuzatív (A) /vidím/ koho? čo?
Lokál (L) /o/ kom? čom?
Inštrumentál (I) /s/ kým? čím?
ČO URČUJEME PRI PODSTATNÝCH MENÁCH – gramatické kategórie
SKLOŇOVANIE PODSTATNÝCH MIEN
Mužský rod /životné/ vzor chlap
zakončené na spoluhlásku
Pád |
Jednotné číslo |
Množné číslo |
N: |
chla-p |
chlap-i |
G: |
chlap-a |
chlap-ov |
D: |
chlap-ovi |
chlap-om |
A: |
chlap-a |
chlap-ov |
L: |
(o) chlap-ovi |
(o) chlap-och |
I: |
chlap-om |
chlap-mi |
zakončené na samohlásku -o
Pád |
Jednotné číslo |
Množné číslo |
N: |
ded-o |
ded-ovia |
G: |
ded-a |
ded-ov |
D: |
ded-ovi |
ded-om |
A: |
ded-a |
ded-ov |
L: |
(o) ded-ovi |
(o) ded-och |
I: |
ded-om |
ded-ami |
Vzor hrdina
Podľa vzoru hrdina skloňujeme životné podstatné mená mužského rodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na samohlásku –a;
podst. m. mužského rodu zakončené v N sg. –ta, - ita, -ista napr. bagrista, futbalista,bandita ...
!!! tieto majú v N pl. zakončenie –i !!!
Priezviská Slovákov zakončené v N sg. na -o napr. Hečko, Bučko,...
Napríklad: sudca, rozhodca, futbalista, obranca, predseda.
Pád |
Jednotné číslo |
Množné číslo |
N: |
hrdin-a (huslista) |
hrdin-ovia (huslisti) |
G: |
hrdin-u |
hrdin-ov |
D: |
hrdin-ovi |
hrdin-om |
A: |
hrdin-u |
hrdin-ov |
L: |
(o) hrdin-ovi |
(o) hrdin-och |
I: |
hrdin-om |
hrdin-ami |
Mužský rod - NEŽIVOTNÉ
Vzor dub
Podľa vzoru dub skloňujeme neživotné podstatné mená mužského rodu, ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku.
Napríklad: kozub, mráz, oblak, mach, stôl.
V tvare nominatívu množného čísla píšeme pádovú príponu –y (duby).
Pád |
Jednotné číslo |
Množné číslo |
N: |
dub |
dub-y |
G: |
dub-a |
dub-ov |
D: |
dub-u |
dub-om |
A: |
dub-a |
dub-y |
L: |
(o) dub-e |
(o) dub-och |
I: |
dub-om |
dub-mi |
Vzor stroj
Podľa vzoru stroj skloňujeme neživotné podstatné mená mužského rodu, ktoré sú zakončené na mäkkú spoluhlásku.
Napríklad: topoľ, bôľ, kraj, nôž, zapaľovač
Pád |
Jednotné číslo |
Množné číslo |
N: |
stroj |
stroj-e |
G: |
stroj-a |
stroj-ov |
D: |
stroj-u |
stroj-om |
A: |
stroj |
stroj-e |
L: |
(o) stroj-i |
(o) stroj-och |
I: |
stroj-om |
stroj-mi |
Podstatné mená ženského rodu
Podstatné mená ženského rodu sa skloňujú podľa vzorov:
Vzor žena
Pád |
Jednotné číslo
|
Množné číslo
|
N:
|
žen-a
|
žen-y
|
G:
|
žen-y
|
žien
|
D:
|
žen-e
|
žen-ám
|
A:
|
žen-u
|
žen-y
|
L:
|
žen-e
|
žen-ách
|
I:
|
žen-ou
|
žen-ami
|
Pád |
Jednotné číslo
|
Množné číslo
|
N:
|
ulic-a
|
ulic-e
|
G:
|
ulic-e
|
ulíc
|
D:
|
ulic-i
|
ulic-iam
|
A:
|
ulic-u
|
ulic-e
|
L:
|
ulic-i
|
ulic-iach
|
I:
|
ulic-ou
|
ulic-ami
|
Vzor dlaň
Podľa vzoru dlaň skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku. V pádových príponách sa píše len mäkké i.
Vzor dlaň sa od vzoru kosť odlišuje:
v genitíve jednotného čísla- dlane, kosti
v nominatíve množného čísla– dlane, kosti
v akuzatíve množného čísla– dlane, kosti
Vzor: dlaň
Pád |
Jednotné číslo |
Množné číslo |
N: Nominatív |
dlaň |
dlan-e |
G: Genitív |
dlan-e |
dlan-í |
D: Datív |
dlan-i |
dlan-iam |
A: Akuzatív |
dlaň |
dlan-e |
L: Lokál |
dlan-i |
dlan-iach |
I: Inštrumentál |
dlaň-ou |
dlaň-ami |
Vzor kosť
Podľa vzoru kosť skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku. V pádových príponách sa píše len mäkké i.
Vzor kosť:
Pád |
Jednotné číslo |
Množné číslo |
N: Nominatív |
kosť |
kost-i |
G: Genitív |
kost-i |
kost-í |
D: Datív |
kost-i |
kost-iam |
A: Akuzatív |
kosť |
kos-ti |
L: Lokál |
kost-i |
kost-iach |
I: Inštrumentál |
kosť-ou |
kos-ťami |
STREDNÝ ROD
Podstatné mená stredného rodu sa skloňujú podľa vzorov:
mesto,
srdce,
vysvedčenie,
dievča.
Vzor mesto
Podľa vzoru mesto skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené na samohlásku - o. V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto platí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slovách: hniezdo, miesto.
mesto – mestá – mestám - mestách
miesto – miesta – miestam - miestach
Vzor: mesto
Pád |
Singulár (j.č.) |
Plurál (mn.č.) |
N: |
mest-o |
mest-á |
G: |
mest-a |
miest |
D: |
mest-u |
mest-ám |
A: |
mest-o |
mest-á |
L: |
(o) mest-e |
(o) mestách |
I: |
(s) mest-om |
(s) mestami |
Vzor srdce
Podľa vzoru srdce skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené na samohlásku - e. V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru srdce platí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slove: líce.
srdce – srdcia – srdciam - srdciach
líce – líca – lícam - lícach
Vzor srdce:
Pád |
Singulár (j.č.) |
Plurál (mn.č.) |
N: |
srdc-e |
srdc-ia |
G: |
srdc-a |
sŕdc |
D: |
srdc-u |
srdc-iam |
A: |
srdc-e |
srdc-ia |
L: |
(o) srdc-i |
(o) srdc-iach |
I: |
(so) srdc-om |
(so) srdc-ami |
Vzor DIEVČA
Podľa vzoru dievča skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na samohlásku - a. V pravopise niektorých podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dievča sú v množnom čísle dva tvary, napríklad:
dievčatá – dievčence,
húsatá – húsence,
dvojčatá – dvojčence.
Vzor: dievča
Pád |
Singulár (j.č.) |
Plurál (mn.č.) |
|
N: |
dievča |
dievč-a-tá |
dievč-enc-e |
G: |
dievčaťa |
dievč-at |
dievč-eniec |
D: |
dievčaťu |
dievč-at-ám |
dievč-enc-om |
A: |
dievča |
dievč-a-tá |
dievč-enc-e |
L: |
(o) dievčati |
(o) dievčat-ách |
(o) dievč-enc-och |
I: |
(s) dievčaťom |
(s) dievčat-ami |
(s) dievče-enc-ami |
Vzor VYSVEDČENIE
Podľa vzoru vysvedčenie skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené na dvojhlásku - ie. V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru vysvedčenie neplatí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slovách:
ústie – z ústia, k ústiu, v ústí,
prútie – z prútia, k prútiu, v prútí,
lístie – z lístia, k lístiu, v lístí.
Vzor: vysvedčenie
Pád |
Singulár (j.č.) |
Plurál (mn.č.) |
N: |
vysvedčen-ie |
vysvedčen-ia |
G: |
vysvedčen-ia |
vysvedčen-í |
D: |
vysvedčen-iu |
vysvedčen-iam |
A: |
vysvedčen-ie |
vysvedčen-ia |
L: |
(o) vysvedčen-í |
(o) vysvedčen-iach |
I: |
(s) vysvedčen-ím |
(s) vysvedčen-iami |
PRÍDAVNÉ MENÁ
Prídavné mená sú plnovýznamové ohybné slová, ktoré pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov.
Pýtame sa na ne otázkami: aký,-á,-é
ktorý,-á,-é
čí,-ia,-ie
Gramatické kategórie prídavných mien: preberajú od nadradeného podstatného mena
rod,
číslo,
pád.
Prídavné mená môžu mať rod:
mužský- napríklad dobrý (otec),
ženský - napríklad dobrá (mama),
stredný - napríklad dobré (dieťa).
Prídavné mená môžu mať tvar:
jednotného čísla – singulár, napríklad dobrý otec,
množného čísla – plurál, napríklad dobrí otcovia.
Prídavné mená môžu byť v páde:
Nominatív: kto? čo? - napríklad chutný obed, chutné obedy,
Genitív: koho? čoho? - napríklad chutného obeda, chutných obedov,
Datív: komu? čomu? - napríklad chutnému obedu, chutným obedom,
Akuzatív: koho? čo? - napríklad chutný obed, chutné obedy,
Lokál: (o) kom? (o) čom? - napríklad (o) chutnom obede, (o) chutných obedoch,
Inštrumentál: (s) kým? (s) čím? - napríklad chutným obedom, chutnými obedmi.
Prídavné mená (akostné a vzťahové) skloňujeme podľa vzorov:
pekný– napríklad dobrý,malý, zlý, vysoký,
cudzí– napríklad tunajší, horúci, širší, rúči,
Prídavné mená delíme na:
akostné– napríklad nízky, pekný, vysoký, chutný,
vzťahové– napríklad riečny, pracovný, športový.
Akostné prídavné mená
pomenúvajú akosť – kvalitu, vlastnosť vecí, osôb, zvierat.
Akostné prídavné mená sa dajú stupňovať.
Akostné prídavné mená sa skloňujú podľa vzoru pekný alebo cudzí.
Príklady akostných prídavných mien:
dobrý, pekný, vysoký, chutný, mladý, svieži, starý, smutný, slabý, suchý, slušný, drzý.
Stupňovanie môže byť:
1.st. -milý, rýchly
2.st. -milší, rýchlejší
3.st. -najmilší, najrýchlejší
2. nepravidelné (dobrý, zlý, pekný, malý, veľký)
-mení sa koreň slova (dobrý-lepší-najlepší, zlý-horší-najhorší, pekný-krajší-najkrajší)
Vzťahové prídavné mená
pomenúvajú vzťah, pôvod vecí, osôb, zvierat. Vzťahujú sa na iné slová. Vznikli tvorením od iných slov.
Pýtame sa na ne otázkami aký? aká? aké?
Vzťahové prídavné mená sa skloňujú podľa vzoru pekný alebo cudzí.
Príklady vzťahových prídavných mien:
zlatý (zlato), dnešný (dnes), školský (škola), okolitý (okolie), zajtrajší (zajtra), nočný (noc).
Pád |
Jednotné číslo
|
||
Mužský rod
|
Ženský rod
|
Stredný rod
|
|
N: Nominatív
|
pekný
|
pekná
|
pekné
|
G: Genitív
|
pekného
|
peknej
|
pekného
|
D: Datív
|
peknému
|
peknej
|
peknému
|
A: Akuzatív
|
pekného (živ.) (chlapca)
|
peknú
|
pekné
|
|
pekný (neživ.) (oblek)
|
|
|
L: Lokál
|
(o) peknom
|
(o) peknej
|
(o) peknom
|
I: Inštrumentál
|
pekným
|
peknou
|
pekným
|
Pád |
Množné číslo
|
|
Mužský životný rod
|
Mužský neživotný, ženský a stredný rod
|
|
N: Nominatív
|
pekní
|
pekné
|
G: Genitív
|
pekných
|
pekných
|
D: Datív
|
pekných
|
pekným
|
A: Akuzatív
|
pekných
|
pekné
|
L: Lokál
|
(o) pekných
|
(o) pekných
|
I: Inštrumentál
|
peknými
|
peknými
|
Príklady prídavných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru cudzí:
Pád |
Jednotné číslo
|
||
Mužský rod
|
Ženský rod
|
Stredný rod
|
|
N: Nominatív
|
cudzí
|
cudzia
|
cudzie
|
G: Genitív
|
cudzieho
|
cudzej
|
cudzieho
|
D: Datív
|
cudziemu
|
cudzej
|
cudziemu
|
A: Akuzatív
|
cudzieho (živ.) (chlapca)
|
cudziu
|
cudzie
|
|
cudzí (neživ.) (oblek)
|
|
|
L: Lokál
|
(o) cudzom
|
(o) cudzej
|
(o) cudzom
|
I: Inštrumentál
|
cudzím
|
cudzou
|
cudzím
|
Pád |
Množné číslo
|
|
Mužský životný rod
|
Mužský neživotný, ženský a stredný
rod
|
|
N: Nominatív
|
cudzí
|
cudzie
|
G: Genitív
|
cudzích
|
cudzích
|
D: Datív
|
cudzím
|
cudzím
|
A: Akuzatív
|
cudzích
|
cudzie
|
L: Lokál
|
(o) cudzích
|
(o) cudzích
|
I: Inštrumentál
|
cudzími
|
cudzími
|
ANTONYMÁ (OPOZITÁ)
Sú to slová opačného významu.
Dvojice slov, ktoré sú postavené proti sebe.
tvrdý – mäkký suchý mokrý čierny – biely deň – noc svetlo – tma sladký – kyslý hladný – sýty zima - leto pevný – krehký široký – úzky rýchly – pomalý smelý – bojazlivý ostrý – tupý mladý - starý ľahký – ťažký živý - mŕtvy áno – nie tenký – hrubý dobrý – zlý smutný - veselý hladký – drsný horný – dolný |
SYNONYMÁ
Slová, ktoré majú rovnaký alebo podobný význam.
Slová, ktoré rozlične pomenúvajú jeden jav.
Rovnoznačné slová.
Synonymá tvoria:
Synonymické dvojice: dno – spodok, mláka – kaluž, šampionát - majstrovstvá
Synonymické rady: statočný – čestný – poriadny – charakterný – bezúhonný – poctivý
rozumný – múdry – rozvážny - uvážlivý
Príklady zo synonymického slovníka:
Podivný – čudný – podivuhodný – divný – čudesný – zvláštny – nezvyčajný – neobvyklý – neobyčajný – mimoriadny – záhadný
Rozmýšľať – premýšľať – uvažovať – hútať – rozvažovať – prehutovať – dumať – hĺbať – rozdumovať
Nezlomný – pevný – silný – nepoddajný – vytrvalý – neochvejný – neprekonateľný – nepremožiteľný – nezdolný – húževnatý – nezdolateľný
Výnimočný – mimoriadny – nevšedný – osobitný – neobyčajný – zvláštny – nezvyčajný – neobvyklý – nevídaný – nezvyklý – ojedinelý
Bieda – núdza – nedostatok – chudoba – žobrota – psota
Šikovný – súci – schopný – zručný – vrtký – svižný – obratný – bystrý
Zvonec - cengáč – liatovec – spiežovec
Luxus – prepych – komfort – pohodlie
Črieda – stádo - kŕdeľ
ROZPRÁVANIE
Základné znaky rozprávania:
zachytáva jedinečnú udalosť, zážitok či príbeh,
vyjadruje vlastný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje,
príbeh sa rozvíja v istej časovej postupnosti,
vystupujú tu postavy,
jedna z postáv zastáva úlohu rozprávača,
príbeh sa člení na úvod, jadro, záver.
Stavba príbehu:
úvod –zoznamujeme sa s postavami, s prostredím, v ktorom sa príbeh odohráva,
jadro
zápletka –komplikácia, ktorá uvádza dej do pohybu,
vyvrcholenie – dej, problém či konflikt vrcholí,
obrat – dej sa nečakane obráti,
záver -rozuzlenie - vyjasnenie problému či konfliktu.
V rozprávaní sa najviac uplatňujú:
plnovýznamové slovesá väčšinou v minulom čase,
priama reč,
oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety.
SLOVESÁ
- plnovýznamové a neplnovýznamové slová (pomocné slovesá)
- pomenúvajú dej, činnosť alebo stav
-ohybné slová – časujú sa
- základný tvar slovesa: NEURČITOK – zakončenie –ť: variť, písať, kresliť, volať,...
- pýtame sa na ne otázkou: Čo robí? Čo sa s ním deje?
Podľa vecného významu rozlišujeme:
- plnovýznamové slovesá: pracovať, zabudnúť,
- neplnovýznamové slovesá: byť, bývať; chcieť môcť, musieť, smieť; začať, začínať, zostať, ostať, ostávať; prestať, prestávať; mať, ísť.
Gramatické kategórie slovies sú:
OSOBA:
1. ja – my robím - robíme
2. ty – vy robíš - robíte
3. on, ona, ono – oni, ony robí - robia
ČÍSLO:
Jednotné – singulár - robím
Množné – plurál -robíme
ČAS
Prítomný - robí
Minulý - robil
Budúci – bude robiť
Pri časovaní slovies sa vo všetkých ohýbacích príponách píše mäkké –i/í. (robím, robíš,..)
Sloveso byť
Patrí k neplnovýznamovým / pomocným / slovesám: Budem čítať. Boli sme sa lyžovať.
Ak však sloveso byť má význam existovať, jestvovať, je plnovýznamové: Je tam veľká zima. Bol raz jeden kráľ.
Časovanie slovesa BYŤ:
Prítomný čas |
||
osoba |
singulár |
plurál |
1. |
som |
sme |
2. |
si |
ste |
3. |
je |
sú |
Minulý čas |
||
osoba |
singulár |
plurál |
1. |
bol som |
boli sme |
2. |
bol si |
boli ste |
3. |
bol, bola, bolo |
boli |
Budúci čas |
||
osoba |
singulár |
plurál |
1. |
budem |
budeme |
2. |
budeš |
budete |
3. |
bude |
budú |