Táto podstránka je venovaná práve Vám. Nájdete v nej preberané učivo slovenského jazyka 7. ročníka.
Verím, že Vám pomôže, zvládnuť učivo, čo najlepšie.
Hláska je zvuk. Písmeno je znak. Hlásky zapisujeme písmenami.
Hlásky v slovenskom jazyku rozdeľujeme nasledovne:
Samohlásky delíme na:
Spoluhlásky
Spoluhlásky delíme podľa:
A) tvrdosti na:
B) znelosti na:
Medzi dvojhlásky patria: ia, ie, iu, ô
Spodobovanie – prispôsobenie výslovnosti jednej spoluhlásky nasledujúcej spoluhláske. Spodobovanie nastáva vtedy, ak sa v reči stretnú vedľa seba dve párové spoluhlásky, znelá s neznelou, neznelá so znelou (niekedy aj so samohláskou). Pri výslovnosti sa prvá spoluhláska zvukovo prispôsobí druhej – zmení sa na svoj znelostný pár, napr. b na p, d na t,...
POZOR!!! – zmena znelosti je iba vo výslovnosti, nie je v písanej podobe.
Spoluhlásky delíme podľa:
A) tvrdosti na:
B) znelosti na:
Medzi dvojhlásky patria: ia, ie, iu, ô
Spodobovanie – prispôsobenie výslovnosti jednej spoluhlásky nasledujúcej spoluhláske. Spodobovanie nastáva vtedy, ak sa v reči stretnú vedľa seba dve párové spoluhlásky, znelá s neznelou, neznelá so znelou (niekedy aj so samohláskou). Pri výslovnosti sa prvá spoluhláska zvukovo prispôsobí druhej – zmení sa na svoj znelostný pár, napr. b na p, d na t,...
POZOR!!! – zmena znelosti je iba vo výslovnosti, nie je v písanej podobe.
Spodobovanie nastáva:
na začiatku slova – včela v/f
vo vnútri slova – babka b/p
na konci slova – dub d/p
Spodobovanie nastáva:
1. znelá spoluhláska sa vysloví ako neznelá:
a, keď za ňou nasleduje neznelá spoluhláska alebo pauza:
Znelá spoluhláska + neznelá spoluhláska (pauza) = 2 neznelé spoluhlásky |
Dub schne – dup schne, hrad padol – hrat padol, oztrhať – rostrhať, rybka – rypka, vták – fták, nadpis – natpis
To isté platí aj vtedy, ak po skupine znelých párových spoluhlások nasleduje neznelá spoluhláska alebo pauza.
Dážď, dážď prší, drozd, drozd spieva,...
2. neznelá spoluhláska sa vysloví ako znelá:
Neznelá spoluhláska + znelá spoluhláska = 2 znelé spoluhlásky |
a,keď sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé sa začína znelou spoluhláskou alebo samohláskou:
hukot v továrni – hukod v továrni, prosba – prozba, s ružou – z ružou, plot z dreva – plod z dreva
b, keď sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé sa začína samohláskou:
Neznelá spoluhláska + samohláska = znelá spoluhláska + samohláska |
mešec a peňaženka – mešedz a peňaženka, s očami – z očami, s otcom – z otcom, ku kráľovi – gu kráľov
P O M Ô C K A |
Ak neviete, aké písmeno máme v slove napísať, poviem si to alebo príbuzné slovo v takom tvare, aby po spoluhláske nasledovala samohláska:
Príklady: nebež (vyslov š) – nebeží (vyslov ž) Nelež (vyslov š) - neleží (vyslov ž) Holub (vyslov holup) – holubovi (vyslov b) Haluz (vyslov halus) – haluzou (vyslov z) ťažký (vyslov š) – ťažisko (vyslov ž) |
Zvukové vlastnosti reči:
Slovný prízvuk: prejavuje sa tak, že jedna slabika slova je výraznejšia než iná. V spisovnej slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova a je stály (nepohyblivý). Rozlišuje hlavný a vedľajší prízvuk. Za vedľajší prízvuk sa pokladá menšie zvýraznenie predposlednej slabiky dlhších slov. Napríklad: voda, chodila, predpokladaný, hlboký, modifikácia.
Melódia vety: Každá veta má svoj zvukový priebeh - melódiu. V slovenskom jazyku melódia prevažne klesá : v oznamovacích vetách, v rozkazovacích, želacích a v doplňovacích opytovacích, pri zvolaní : Aké je to zvláštne! Kedy sa vrátili ? Vyberiem si.
Stúpavá melódia je v zisťovacích opytovacích vetách : Ideš domov ? Odcestujete zajtra ?
Polostúpavá melódia je vo vetách a medzi vetami, kde je prestávka. Všetci boli zvedaví,ako sa to skončí.
POZOR!!!
Splývavá výslovnosť: predložku vyslovujeme spolu so slovom, splývavo, bez prestávky.
Neprízvučné sú: tvary slovesa byť - som, si je,sme, sú, ste, bol;
tvary zámen: mi, ti, jej, ma, sa, ho, ju, nám, vás, ich;
spojky: a, i, že, aj, keď;
častice: by, až, len, či,....;
Napríklad: poviem vám, hory a lesy, predstav si, volá ma, chcel len.
Dôraz: Dôrazom sa silou a výškou hlasu a niekedy aj zmenou tempa reči vyzdvihuje niektoré slovo.V pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete. Výpoveďzvyčajne začíname tým, čo je nám známe (východisko výpovede) a končíme tým, čo je nové, najdôležitejšie (jadro výpovede). Dôraz však môže byť aj na začiatku - subjektívne poradie (jadro výpovede je na začiatku).
Prestávka (pauza):prerušenie prúdu reči na istý čas.
Prestávka môže byť: PRIRODZERNÁ - z potreby nadýchnuť sa.
VÝZNAMOVÁ - oslovenie, priama reč, interpunkcia,...
UMELECKÁ - prednes textu, rečnícky štýl.
Rytmus:Vzniká ak sa pravidelne striedajú prízvučné a neprízvučné slabiky. Ak sa strieda jedna prízvučná a jedna nepríszvučná vzniká 2/4 rytmus. Ak sa strieda jedna prízvučná a dve neprízvučné, vzniká 3/4 rytmus.
Tempo: Tempo reči je rýchlosť rozprávania:počet rečových jednotiek za časovú jednotku. V priemernom tempe reči sa vysloví za sekundu do 20 hlások. Tempo reči súvisí s obsahom toho, čo hovoríme. Pomalšie tempo používame pri slávnostnom prejave, pri vysvetľovaní, rýchlejšie tempo v bežnom rozhovore. Tempo reči má každý človek individuálne. Existuje aj skupinové tempo: rýchlosť reči národov. Rýchlejšie tempo reči majú Taliani a Španieli.
Sila hlasu: Vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a k adresátovi (počúvajúcemu).Dôležité slová hovoríme vo vete silnejšie, hlas zosilňujeme,keď chceme niekoho o ničom presvedčiť. Sila hlasu sa používa na vyzdvihovanie tých úsekov viet, ktoré nesú jadro výpovede. Sila hlasu je individuálna črta, no môže byť charakteristická aj pre jazykové spoločenstvá: Arabi, Rómovia,...
Komunikačná situácia vzniká vtedy, keď chce niekto niekomu, pre nejakú príčinu niečo povedať.
- rozhovor
KOMUNIKÁCIA cieľ
- cesta
Pri komunikácii si vymieňame informácie a vytvárame vzťahy medzi k iným ľuďom a naopak. Komunikácia má rozličné podoby:
1. ústnu a písanú
2. súkromnú (rodina, priatelia) a verejnú (úrady, škola)
3. neoficiálnu a oficiálnu
4. priamu (tvárou v tvár) a technicky sprostredkovanú (mobil, skype,...)
5. monologickú ( prevažne hovorí jeden účastník komunikácie) a dialogickú (rovnomerne sa striedajú viacerí účastníci).
Hovoriaci (píšuci) človek je vysielateľ informácie.
Príjemca je počúvajúci (čítajúci) človek.
Komunikujeme pomocou: jazykových prostriedkov (slová texty, vety),
mimojazykových prostriedkov (pohľad, mimika, gestá,postoj).
Významy viet môžeme meniť pomocou zvukových prostriedkov (melódia, dôraz, tempo, sila hlasu).
- súkromná dialogická ústna priama komunikácia - rozhovor
- oficiálna verejná ústna priama komunikácia - prednáška, diskusia
- technicky sprostredkovaná písaná súkromná komunikácia - SMS, e-mail
Iné prostriedky komunikácie: posunková reč, Braillovo písmo, Morseova abeceda.
Rýchle tempo života vedie k skracovaniu niektorých slov, najmä v písomnej komunikácii. Skracovaním slov vznikajú:
1. SKRATKY sú ustílené slovnéjednotky, ktoré vznikli skráteným slova alebo slovného spojenia napr.:
str./s.= strana
atď. = tak ďalej
t.j. = to jest
hod. = hodina
tzv. = takzvaný
2. INICIÁLOVÉ SKRATKY vznikajú:
- zo začiatočných písmen jednotlivých slov združeného pomenovania:
ZŠ - základná škola
PSČ - poštové smerovacie číslo
MŠ - mateská škola
CD - compact disk
- zo začiatočných písmen viacslovných vlastných mien:
SND - Slovenské národné divadlo
SNP- Slovenské národné povstanie
UK - Univerzita Komenského
STU - Slovenská technická univerzita
Iniciálové skratky sa NESKLOŇUJÚ a NEPÍŠEME za nimi BODKU!!! Čítajú sa ako písmená v abecede:zéeš,esendé,cédé.
3. SKRATKOVÉ SLOVÁ vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík viacslovných pomenovaní:
Slovnaft - Slovenská nafta
Internet - International network
TANAP - Tatranský národný park
NEČÍTAME ich ako písmená v abecede, ale ako slová.
4. ZNAČKY sú dohovorené ustálené symboly na označenie:
- meracích jednotiek: m, km, l, h,ha
- chemických prvkov: H, O, Cu, K
- peňažnej meny: €- euro, Kč - koruna česká
- štátnych poznávacích značiek áut: SK - Slovensko, NL - Holandsko, PL - Poľsko