3.5.2017 sa uskutočnilo krajské kolo biologickej olympiády kategórie E v zoológii, botanike a geológii. Našu školu reprezentovala víťazka okresného kola v zoológii Maťka Jurčíková. Súťaž pozostávala z troch častí, z testu, poznávačky a z ústneho skúšania. Táto kategória biológie je veľmi náročná, úlohou žiakov je naučiť sa 50 názvov živočíchov po slovensky aj latinsky a k ním musia podrobne vedieť teoretické poznatky. Okrem teoretickej časti obsahuje táto kategória aj praktickú časť. Tá pozostáva z mapovania desiatich druhov živočíchov, čiže naša žiačka pracovala v teréne, pozorovala vybrané druhy a zhotovila fotografie. Tie následne založila do zbierky, vypracovala správu z pozorovania, kde doložila mapy a popisy k jednotlivým druhom. Vzhľadom na náročnosť tejto olympiády máme o to väčšiu radosť z obrovského úspechu našej žiačky Maťky, ktorá vyhrala prekrásne 2. miesto. Na základe usilovnosti, dravosti a chute súťažiť sa dostavil úspech a my sme na Maťku veľmi hrdí. Prajeme jej veľa úspechov aj v ďalšom štúdiu a veríme, že jej úspechy budú pokračovať. Ďakujeme za reprezentáciu našej školy.
Konštelácia hviezd optimálna, počasie tiež, čo k tomu dodať? Deti z turistického krúžku poniektorí aj s rodičmi sa v hojnom počte stretli dňa 25. 03 2017, za účelom prevetrania pľúc v CHKO Strážovské vrchy. Krajinnými dominantami tejto oblasti sú bralné vrchy Strážov a Vápeč. Našim cieľom bol ten najvyšší vrch - Strážov 1.213 m.n.m. Vyrážali sme z dedinky Zliechov po TZCH. Cesta viedla ešte uležanou trávnatou lúčkou. Za dedinou po pravici sme míňali týčiaci sa cieľový vrchol, ktorý svojou výškou naznačoval, že nás čakajú ešte slušné výškové metre k jeho cieľu. Rozkvitnuté prvosienky naznačovali, že sa čoskoro aj okolité stromy odejú do svojich šiat a opäť bude les plný farieb. Čím vyššie sme išli, tým bol terén ťažšie priechodný, kvôli snehu. Ale deťom to akosi nevadilo. Keď sme vyšli na lúku pod Strážovom, vedeli sme, že vrchol máme na dosah. Už len pár metrov a: ,,Vari sme už tu?´´ Áno. ,,A chata? A guláš?´´ No, žiaľ, niet tu taký luxus. Ale mali sme v zálohe to naj. Prepli sme si živú panorámu s výhľadmi na Malú Fatru, Súľovské skaly, Vápeč, (za dobrej viditeľnosti vidno i Západné Tatry). To bolo gro celého výletu. Nechať si oči popásť na výhľadoch a dýchať sviežu vôňu lesa. Na vrchole sme pobudli hodnú chvíľu. Nechcelo sa nám totižto dole a bolo príjemne. Deti sa trošku vybehali v rámci možností. Ako to už tradíciou býva, deti dostali odmenu v podobe účastníckeho listu a sladkostí, za neleňošenie doma. Len tak popri detskom džavote padol návrh: ,,Čo tak ísť ešte niekam?´´ Tuho rozmýšľam narýchlo, že kam, no napadá mi na um iba Rudnianska priehrada. A tak šup ho dole. Niektorí cestou popadali ako hrušky, ale našťastie nič vážne. Po krátkej porade sme si posadali do áut ako skladačka tetris a už aj sme išli na priehradu. V aute veselo. Deti spievali o dušu, ako to na takých výletoch býva. Keď sme prišli na dohodnuté miesto, my ,,dospeláci´´ sme hľadali niečo pod zub a pre deti preliezky. Našli sme krásny kompromis a v neskorších poobedňajších hodinách sme išli domov. Ďakujem touto cestou za ochotu uskutočniť turistiku i za cieľom vlastnej dopravy. (Konkrétne p. Pristachovej, p. Lukáčikovi, rodine Čížovej a Adamusovej). Pokiaľ chceme spoznávať nové miesta a nechodiť dookola po tých istých, myslím, že to je fajn spôsob prepravy hneď po verejnej doprave. Pretože tých miest na Slovensku je ešte veľa, kde naše nohy ešte nestáli. Čoskoro sa opäť vidíme priatelia. HORÁM ZDAR!