Že je premávka na našich cestách a železniciach stále hustejšia a nebezpečnejšia všetci dobre vieme. Je preto potrebné, aby sme na úskalia dopravnej situácie na Slovensku pripravovali deti už v rannom veku. V mesiaci december sa nám podarilo urobiť osvetu v triedach 3. ročníka za pomoci policajnej kapitánky z Krajského policajného zboru v Trenčíne. Pani policajtka za využitia interaktívnej techniky, vysvetlila našim žiakom ako sa správať v jednotlivých dopravných situáciách a ako predchádzať rôznym kolíziám a nehodám.
A. Kúdela
Milí priatelia hôr. S novým školským rokom prišiel čas, aby deti z turistického krúžku opäť zdvihli kotvy a vybrali sa na potulky lesnými cestičkami v našom blízkom okolí. Cieľ? Inovec. Ako? Vlakom. O koľkej? O 7:00 hod. Ráno si vykračujem svižnejším tempom. V diaľke vidím haldu ľudí čakajúcu v zástupe. Hlavou mi prebleslo: ,, Toto všetko ide s nami dnes na turistiku? Super.´´ Prejdem však na druhú stranu cesty, zahľadím sa lepšie, nik sa však nepohol mojím smerom. Po chvíli som pochopila, že ľudia čakajú na otvorenie brán do nemenovaného obchodného reťazca. Ale dočkala som sa aj ja detí i rodičov. Čo ma dosť potešilo bolo, že rodičia neodkráčali domov, ale pripojili sa ku nám. Vláčik nás doviezol do Mníchovej Lehoty. Odtiaľ sme pokračovali po červenej TZ, až hore na samotný vrchol najvyššieho bodu pohoria Považský Inovec. Spočiatku nám veľmi fúkalo, ale deti to neodradilo od cieľa. Cestou sme opäť vymýšľali tie naše všelijaké hry, aby nám cesta ubiehala rýchlejšie a veselšie. Na vrchol sme dorazili niečo tesne po 12:00 hod. Vybehli sme na vyhliadkovú vežu Helena. Tam si deti preverili svoj morál. Poopekali sme, pokochali sa výhľadmi, šup ešte na vyhliadku Palúch a hurá späť na chatu. Všetci sme sa tešili minimálne na teplú polievku a deti neodmysliteľne aj na preliezky. Cestou späť sa oteplilo a prestal fúkať ten bláznivý vietor, ktorý deťom vyštípal líca pekne do červena. Naše kroky viedli až do Trenčianskeho Jastrabia na vlakovú stanicu-ak sa to stanicou dá nazvať. Ešte sme si zahádzali kameňmi, pooberali šípky, ošetrili jedno zranenie, naháňali sa s modlivkami, pobrejkovali vo vlaku a výlet sa skončil opäť tam, kde aj začal - v BN. Touto cestou ďakujem všetkým zúčastneným ľuďom, že nesedeli doma, ale išli sa nadýchať čerstvého vzduchu do prírody. HORÁM ZDAR priatelia. PS: Prešli ste malými nôžkami v teréne cca 17km waw šikulkovia.
.jpg)
.jpg)