"Active English Week" is coming to our school again! A máme to tu! Žiakmi obľúbený "Aktívny jazykový týždeň" sa bude opäť konať v priestoroch našej školy, a to v dňoch 15.-19.5.2017. Naša dlhoročná spolupráca s jazykovou školou Sidas Košice sa nám aj minulý rok veľmi osvedčila, preto sme sa rozhodli aj tento školský rok pripraviť pre našich žiakov zaujímavý týždeň v angličtine. Už teraz sa môžu všetci prihlásení tešiť na štyroch lektorov z anglicky hovoriacich krajín. Verím, že tento nevšedný tyždeň v škole bude všetkým žiakom prospešný a dokážu zlepšiť svoje komunikačné zručnosti v cudzom jazyku.
Mgr. Lenka Oravcová
Konštelácia hviezd optimálna, počasie tiež, čo k tomu dodať? Deti z turistického krúžku poniektorí aj s rodičmi sa v hojnom počte stretli dňa 25. 03 2017, za účelom prevetrania pľúc v CHKO Strážovské vrchy. Krajinnými dominantami tejto oblasti sú bralné vrchy Strážov a Vápeč. Našim cieľom bol ten najvyšší vrch - Strážov 1.213 m.n.m. Vyrážali sme z dedinky Zliechov po TZCH. Cesta viedla ešte uležanou trávnatou lúčkou. Za dedinou po pravici sme míňali týčiaci sa cieľový vrchol, ktorý svojou výškou naznačoval, že nás čakajú ešte slušné výškové metre k jeho cieľu. Rozkvitnuté prvosienky naznačovali, že sa čoskoro aj okolité stromy odejú do svojich šiat a opäť bude les plný farieb. Čím vyššie sme išli, tým bol terén ťažšie priechodný, kvôli snehu. Ale deťom to akosi nevadilo. Keď sme vyšli na lúku pod Strážovom, vedeli sme, že vrchol máme na dosah. Už len pár metrov a: ,,Vari sme už tu?´´ Áno. ,,A chata? A guláš?´´ No, žiaľ, niet tu taký luxus. Ale mali sme v zálohe to naj. Prepli sme si živú panorámu s výhľadmi na Malú Fatru, Súľovské skaly, Vápeč, (za dobrej viditeľnosti vidno i Západné Tatry). To bolo gro celého výletu. Nechať si oči popásť na výhľadoch a dýchať sviežu vôňu lesa. Na vrchole sme pobudli hodnú chvíľu. Nechcelo sa nám totižto dole a bolo príjemne. Deti sa trošku vybehali v rámci možností. Ako to už tradíciou býva, deti dostali odmenu v podobe účastníckeho listu a sladkostí, za neleňošenie doma. Len tak popri detskom džavote padol návrh: ,,Čo tak ísť ešte niekam?´´ Tuho rozmýšľam narýchlo, že kam, no napadá mi na um iba Rudnianska priehrada. A tak šup ho dole. Niektorí cestou popadali ako hrušky, ale našťastie nič vážne. Po krátkej porade sme si posadali do áut ako skladačka tetris a už aj sme išli na priehradu. V aute veselo. Deti spievali o dušu, ako to na takých výletoch býva. Keď sme prišli na dohodnuté miesto, my ,,dospeláci´´ sme hľadali niečo pod zub a pre deti preliezky. Našli sme krásny kompromis a v neskorších poobedňajších hodinách sme išli domov. Ďakujem touto cestou za ochotu uskutočniť turistiku i za cieľom vlastnej dopravy. (Konkrétne p. Pristachovej, p. Lukáčikovi, rodine Čížovej a Adamusovej). Pokiaľ chceme spoznávať nové miesta a nechodiť dookola po tých istých, myslím, že to je fajn spôsob prepravy hneď po verejnej doprave. Pretože tých miest na Slovensku je ešte veľa, kde naše nohy ešte nestáli. Čoskoro sa opäť vidíme priatelia. HORÁM ZDAR!
