Alebo aby sme predišli hystérii.
Včera okolo poludnia sme avizovali, že nás navštívila redakcia RTVS so záujmom urobiť krátku reportáž o tom, ako a či sa v školách venujeme vojnovému konfliktu na Ukrajine. Krátko na to ožili aj sociálne siete, kde sa väčšine aktivita zapáčila. Našli sa (našťastie v menšine) aj negatívne postoje, ktoré pravdepodobne pramenia z nedostatku informácií, keďže reportáž ešte nebola odvysielaná.
Na sociálne siete zo zásady nereagujem, ale nakoľko ide o citlivú tému,urobím výnimku.
V prvom rade si treba uvedomiť, že žijeme v dobe globalizácie, internetu a rýchlo dostupných informácií. To znamená, nedá sa tváriť, že kdesi tuto za kopcom sa nič nedeje. Držať deti v informačnej izolácii, sa nedá a nie je to ani riešenie. Deti sa prirodzene o súčasnej situácii rozprávajú. Bola len otázka času, kedy sa o tom deti v škole samé rozhovoria. Teda nikto z učiteľov neprišiel ku žiakom v triede s tým, že: "Nazdar decká, viete ,že je vojna?" Pedagógovia začínajú tému vojnového konfliktu otvárať skôr ako reakciu na zvedavé otázky detí. V žiadnom prípade sa vojne na Ukrajine nevenujeme na úkor vyučovacieho procesu. Je na to vyhradený konkrétny priestor a žiaci sami musia prejaviť ochotu rozprávať sa na danú tému. Nikto ich k ničomu nenúti, ani neprehovára. Konflikt riešime napríklad na hodinách dejepisu u starších žiakov v kontexte historických súvislostí. Na geografii rozoberáme geopolitický rozmer. Ide nám najmä o to, aby žiaci situácii lepšie porozumeli, vedeli pochopiť nové pojmy a zaujať racionálny postoj. Vedieme ich k tomu, aby nepodliehali dezinformáciam, aby si fakty vždy overili a analyzovali.
U mladších žiakov sa na konflikt pozeráme inou optikou, kde sa snažíme podporovať morálne hľadisko. Venujeme sa pojmom "solidarita, charita, vojnoví utečenci". Je pekné sledovať, akú mieru súcitu sú deti schopné prejaviť. Každý jeden z nich vyjadril ochotu pomôcť v prípade potreby.
Teda nejde o žiadne strašenie detí. Práve naopak. Ak sa o probléme rozprávame, môžme mu lepšie porozumieť a tým poraziť aj strach. Dnes sa nemôžeme tváriť, že sa nič nedeje a zajtra môžu mať deti v triede nového spolužiaka, ktorý ušiel pred nástrahami vojny. Potom bude neskoro deťom vysvetľovať, že nespadol z Gurunu, ale že reálne ušiel pred vojnou a my sme tu na to, aby sme mu pomohli.
Ministerstvo školstva naviac vydalo pokyny, ako postupovať v školách v súčasnej situácii, aby sa predišlo zbytočnému strachu u detí. Nikto v škole si tu nedovolí experimentovať, dezinformovať a prekrúcať históriu a fakty.
To, čo sa momentálne deje, nie je šport, aby sme niekomu fandili podľa sympatií. Tu sa už treba riadiť rozumom a vedieť veci správne pomenovať.
Kde inde by sa mali deti formovať k zdravému svetonázoru, keď nie v škole. Je našou povinnosťou vychovávať múdrych a sebavedomých občanov, lebo len tak sa dá do budúcna predísť podobným konfliktom, ako zažívame dnes v Európe. Nechceme produkovať ovce bez vlastného úsudku, ktoré sú ľahko manipulovateľné.
Mnohí sme chodili do školy pred rokom 1989. Naozaj sa chceme vrátiť do obdobia, keď sa deťom v školách vymývali mozgy, oslavovala sa prosperita sverokórejského ľudu a ukazovali nám "biedu" Západného sveta? Zabudli sme na to, že sme čakali niekoľko hodín na mäso alebo mandarínky pred obchodom? Chýbajú nám každoročné dovolenky pri Balatóne a siahodlhé kolóny na hraniciach?
Je 30 rokov od Nežnej revolúcie a keď padne štátny sviatok 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) na víkend, tak si to ľudia všimnú snáď len podľa zatvoreného Kauflandu. Toto by nás malo trápiť.
Na Ukrajine sa bojuje aj o našu budúcnosť a o princípy celej Európy. Nezatvárajme pred tým oči, lebo to by znamenalo, že sme sa nepoučili z minulosti.
Ďakujem za porozumenie.
Mgr. Andrej Kúdela, riaditeľ školy