Počas dištančnej výučby sme na hodine slohu preberali zaujímavú tému Predstava môjho budúceho povolania. No a moji žiaci ma veľmi milo prekvapili svojou pohotovosťou, tvorivosťou a fantáziou, či už pri tvorbe "vizitky", predstave svojho budúceho povolania, ale hlavne pri našej spoločnej diskusii. Neviem či sa týmto mladým ľuďom podarí zrealizovať svoje sny, každopádne im želám, aby sa ich túžby a priania splnili. A ja sa tak teším, že o niekoľko rokov budem môcť využiť služby módnej návrhárky, vizážistky (aj s ponukou zľavy), cukrárky, architektov, maliarov, automechanika veteránov (moje auto v tom čase už tým veteránom bude),predavačky mobilných telefónov, bude mi mať kto poradiť v oblasti IT, pokiaľ budem vlastniť nejaké zvieratko (je to veľmi pravdepodobné, lebo v tom čase by som si mala užívať zaslúžený dôchodok), budem sa môcť spoľahnúť na veterinárne lekárky, že mi ho v prípade potreby ošetria. Veľmi rada prijmem aj pozvanie na nejaký futbalový šláger (bolo by fajn, keby to bolo aj za hranicami Slovenska), od dvoch nádejných futbalistov. Kamionistovi želám veľa šťastných kilometrov a hasičovi, aby sa jeho sen splnil, pretože si ho v tomto povolaní viem predstaviť. Zostal ešte advokát, dúfam, že jeho služby nebudem musieť využiť..., ale v prípade, že sa tak stane, budem veriť v jeho správne rozhodnutie. Vyučovacia hodina veľmi rýchlo ubehla, výborne sme sa zabavili a prišiel návrh, že by sme telesnú výchovu mohli zrealizovať nie online, ale úplne naživo. Stretli sme sa na prírodnom klzisku za obytnými domami na Dubničke, samozrejme za dodržania protipandemických opatrení a v menšom počte ako nás býva v triede. Strávili sme príjemné popoludnie vonku, na ľade s krasokorčuliarskym a hokejovým umením.
Ďakujem, žiaci 4.C triedy.
