Dana Švecová
Literatúra 9
Na tejto stránke nájdete čosi z Vašej tvorby a najmä to, čo by ste mali vedieť na konci 9. ročníka.
Čo je cinquain?
Citujem z http://sk.wikipedia.org/wiki/Cinquain :
Cinquain je päťveršová báseň.
Prvý verš je silno príznakové podstatné meno.
Druhý sú dve prídavné mená, ktoré 1. verš modifikujú, dávajú mu jedinečnejšie vlastnosti.
Tretí verš dynamizuje celú báseň, sú to tri slovesá. Posúvajú podstatné meno do zaujímavých situácií.
Štvrtý verš je nosný. Vyjadruje postoj autora, pripravuje báseň na pointu/ variuje pôvodný význam prvého verša. Skladá sa zo štyroch slov. Autor musí uvažovať nad výberom slov a ich skrátenou významovou kombináciou.
Piaty verš je opäť podstatné meno, ktoré určitým spôsobom, metaforicky, súvisí s tým prvým. A tak uzatvára celú báseň - /prirovnanie, metaforu/ do celku... Posledný verš – slovo je pointou, ktorá vytvára určitý estetický zážitok.Šablóna na cinquain
- verš - Podmet
- verš - Prívlastok, prívlastok /vyjadrený prídavným menom, zhodný/
- verš - Tri prísudky /slovesné nerozvité holé/
- verš - kompozícia predmetová resp. príslovkového určenia/
- verš - podmet - /"metamorfovaný" metaforovaný podmet z 1 verša/
Cinquain má niektoré zásady, ktoré je povinnosť dodržať, aby sa dal formálne považovať za cinquain
- Nemusí mať nadpis, nadpis nahrádza prvý verš
- V Cinquain je priestor pre jednu slovesnú osobu.
- Štvrtý verš by nemal presahovať do piateho
- Piaty verš je jedinečný a tvorí prepojenie s prvým
- Neposkytuje priestor pre rozvíjanie viacerých motívov
A ako si s tým poradili naši deviataci?
ŠŤASTIE
náhodné, úžasné
prichádza, stráca sa, poteší
každý ho raz objaví
ŠTVORLÍSTOK
KNIHA
napínavá, poučná
obohatí, prekvapí, očarí
príjemne mi zlepší deň
ČAROVNÝ SVET
DIEŤA
jedinečné, krásne
ľúbi, plače, vyvýja sa
dáva životu druhý zmysel
SLNIEČKO
VESMÍR
tajomný, nekonečný
rozpína sa, schováva, fascinuje
je zahalený rúškom tajomstva
ZÁHADA
LETO
zábavnbé, horúce
uspokojuje, spoznáva, nestresuje
ukazuje mi svoju silu
RELAX
PRIATEĽ
láskavý, úprimný
chráni, pomáha, miluje
neopustí v ťažkých a zlých chvíľach
DAR
ČAS
krátky, dlhý
kráča, beží, uteká
sprevádza nás rokmi života
ŽIVOT
Teória literatúry
Čo je literatúra ? Literatúra / písomníctvo / je súhrn všetkých literárnych diel .
Ako delíme literatúru ? 1. Vecná literatúra / odborná, publicistická, administratívna /
2. Umelecká literatúra / beletria /
a – ľudová – ľudová slovesnosť / autor je anonymný, šírila sa ústnym podaním – tradovaním , je
výtvorom kolektívu /
b – umelá – autor je známy
Obdobia slovenskej literatúry : A. Staršia slovenská literatúra / 850 – 1780 / B. Novšia slovenská literatúra
I. stredoveká literatúra I. klasicizmus
II. humanistická a renesančná literatúra II. romantizmus III. baroková literatúra III. od romantizmu k realizmu
C. Súčasná slovenská literatúra / od roku 1945 / IV. realizmus
V. slovenská literárna moderna
Základné zložky literárneho diela : A. obsah – 1. téma – námet – fakty, udalosti, deje, ...
2. idea – hlavná myšlienka
B. forma – spôsob, akým autor realizuje obsah
1. poézia
2. próza
Spôsob zobrazenia skutočnosti v literárnom diele : a – opis
b – epické rozprávanie
c – charakteristika
Čo je poézia ? Literárne dielo písané vo veršoch.
Čo je próza ? Literárne dielo písané voľnou rečou.
Literárne druhy : I. lyrika - vyjadruje city, myšlienky a nálady autora
II. epika - dielo má dej
III. dráma - divadelné hry
L, E, D môže byť veršovaná i neveršovaná
Delenie lyriky : A. osobná lyrika - intímna / A. Sládkovič : Marína /
B. úvahová lyrika - reflexívna / P. O. Hviezdoslav : Krvavé sonety /
C. spoločenská lyrika - autor sa vyjadruje aj k vážnym spoločenským problémom a udalostiam
/ J. Kráľ : Jarná pieseň /
D. prírodná lyrika / P. O. Hviezdoslav : Hory, lesy, dobre vám je /
Druhové útvary lyriky : - óda - oslavná pieseň
- elégia - žalospev
- epigram - satirická báseň
- sonet - lyrická báseň, nazývame ju aj znelka, myšlienková lyrika – 14 veršov rozdelených do
dvoch 4-veršových a dvoch 3-veršových / 4+4+3+3 /, alebo do dvoch 4-veršových
a jednej 6-veršovej / 4+4+6 /. Na konci je výrazná pointa, stručné vyvrcholenie
alebo zhrnutie myšlienky.
- báseň v próze – lyrika neveršovaná / I. Krasko : List mŕtvemu /
Aký je lyrický hrdina ? Je to hrdina lyrickej básne. Autor sa s ním stotožňuje a prostredníctvom neho vyjadruje svoje pocity,
myšlienky a nálady.
Aký je kolektívny hrdina ? Hrdinom nie je jednotlivec ale skupina.
Aké je lyrickoepické dielo ? Má aj lyrické aj epické prvky. Lyrické – opisy, úvahy..., epické – príbeh, dej, hlavný hrdina...
Čo je rytmus ? Pravidelné opakovanie / striedanie / prízvučných a neprízvučných slabík.
Čo je verš ? Základný rytmický útvar, jeden riadok básne, skladá sa zo stôp a slabík.
Aký je viazaný verš ? Má pevnú stavbu, pravidelný rytmus, rým.
Aký je voľný verš ? Nemá pevnú stavbu.
Čo je stopa ? Tvorí ju niekoľko slabík. Slabiky sú prízvučné a neprízvučné / prízvučné – , neprízvučné U /.
Aké stopy poznáme ? daktyl –UU trochej –U jamb U–
Čo je strofa – sloha ? Skupina veršov oddelená od druhej skupiny veršov. Pokojný večer na vŕšky padal,
– U U / – U / – U U / – U /
na sivé polia.
– U U / – U /
V poslednom lúči starootcovská
– U U / – U / – U U/ – U /
horela roľa .
– UU / – U /
Aký je sylabický veršový systém ? Veršový systém založený na rovnakom počte slabík vo verši. Najviac sa využíval
v romantizme.
Čo je veršový presah ? Nezhoda medzi rytmickým a vetným veršom.
Čo je rým ? Zvuková zhoda slabík na konci veršov.
Aké máme rýmy ? A. Združený rým aabb B. Obkročný rým abba
Dedinôčka je to, kde som sa narodil, a A národ oboril sa na národ a
v tichej nevinnosti prvé kroky chodil. a s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. b
nevedel, čo je žiaľ, necítil bolesti, b Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá , b len matkine slová a bozkov jej slasti. b zem stonie, piští vzduch, rvú vlny vôd. a
C. Striedavý rým abab D. Prerývaný rým abcb
Chválim si dobré, všedné veci, a Moje drobné deti a
chválim si všetky dary zeme : b na kameni sedia, b
ľadové žriedlo, teplo pecí, a kalnú vodu pijú, c
chrumkavý bocheň, ktorý jeme ... b drobný piesok jedia. b
Aké umelecké jazykové prostriedky môžeme nájsť v básniach ?
Trópy – výrazové prostriedky, ktoré nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovanie z jedného javu na druhý. Sú to :
1. Epiteton - básnický prívlastok, ktorým autor vyjadruje svoj citový vzťah - sokol zlatý, krvavá zem, poplašený zvon.
2. Metafora - obrazné pomenovanie, prenášanie vlastností na základe vonkajšej podobnosti - vŕba je hustý dážď.
3. Personifikácia - zosobňovanie, osobitný druh metafory, neživým predmetom sa pripisujú ľudské vlastnosti - vietor sa hneval .
4. Metonymia - prenášanie vlastností na základe vnútornej podobnosti - živiť sa perom.
5. Synekdocha - forma metonymie, pomenovanie časti namiesto celku alebo naopak - Bratislava postúpila do finále.
6. Prirovnanie - obrazné pomenovanie, porovnávanie dvoch vecí na základe spoločnej vlastnosti - pevný ako skala.
7. Symbol – znak, znamenie, vzniká na základe zaužívaného označenia. V ľudskej spoločnosti existuje veľa ustálených
symbolov / čierna mačka – nešťastie, srdce – láska, kríž – viera, kominár – šťastie ... /
Figúry – umelecké jazykové prostriedky, ktoré majú ozdobnú funkciu a slúžia na ozvláštnenie umeleckého textu. Majú estetic-
kú funkciu – v básnickom aj prozaickom texte. Môžu byť zvukové, slovné a rečnícke.
Slovné figúry - epizeuxa - opakovanie slov alebo skupiny slov v tom istom verši - oblaky nízko sú, tak letia, letia.
- anafora - opakovanie slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov, viet –
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať
možno mi v diaľky žialne utieknuť,
možno mi nemilým ostať.
- epifora - opakovanie slov na konci susedných veršov alebo viet - počul rehtať žriebä, vidí ako vedie mužík žriebä
- symploké - keď sa jedným slovom začína aj končí verš, strofa i celá báseň alebo odsek prozaického diela
.... praotec pohybu je čas,
čas babuliek, čas inovate a zemežlče čas,
čas narodenia, čas zím a krídel čas.
- epanastrofa - keď tým istým slovom končí verš alebo veta a začína nasledujúci verš alebo veta
... akoby ich bola mala jedna mater,
jedna mater mala, v mlieku kúpavala...
- refrén - strofy básne / piesne / sa končia tým istým veršom alebo skupinou veršov.
- inverzia - porušený obvyklý poriadok slov - sám v svojej ticho sedí rade.
- paronomázia - hromadenie pomenovaní vo verši alebo vete, ktoré majú rovnaký slovný základ
slavme slávne slávu Slávuv slavných
Zvukové figúry - aliterácia - opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások
- zvukosled - ak sa opakujú tie isté hlásky - klin výšin syčí šípy bystriny
- zvukomaľba - napodobenie zvuku vhodným využitím hlások v slovách
K. J. Erben : balada Vodník : A na topole podle skal
zelený mužík zatleskal.
- onomatopoja - zvukosled ako prostriedok zvukomaľby, napodobujúci zvuky prírodné a pracovné
duní Dunaj a luna za lunou sa valí.
- kalambúr - použitie zvukovo podobných, ale významovo odlišných a protikladných pomenovaní
čo asimiluje asi miluje a chce žiť
Rečnícke figúry - apostrofa - rečnícke oslovenie, ktorým spisovateľ vyjadruje svoj silný citový vzťah k tomu, koho alebo čo
oslovuje - Pozdravujem vás lesy, hory ...
- rečnícka otázka - otázka, ktorú kladie autor bez toho, aby čakal odpoveď
Zomrieť, tak výrok – dobre, ja chodil po zboji :
Ale kto viac zbíjal, ja, či kati moji
- rečnícka odpoveď - niekedy po rečníckej otázke, obsahuje zaujímavú, nečakanú, prekvapujúcu
Čo je tradovanie ? Ústne podanie z generácie na generáciu.
Čo sú ľudové piesne ? Básnický útvar určený na spievanie, nemajú autora, sú výtvorom kolektívu, zachovali sa tradovaním
/ Hej, hore háj, dolu háj,... /
Aké sú zľudovené piesne ? Sú to piesne známych autorov, ktoré ľud prijal za svoje / Hej, pod Kriváňom – S. Tomášik /
Ako delíme piesne z tematického hľadiska : A. vojenské a regrútske / Nezverbovali ma ... /
B. pracovné / Sadaj, slnko, sadaj /
C. zbojnícke / Hej, hore háj, dolu háj, ... /
D. ľúbostné / Ja som sa nenazdala ... /
E. trávnice / Hrabajže len, hrabaj, ... /
F. svadobné / Už si ty, Anička, ... /
G. uspávanky / Búvajže mi, búvaj, ... /
Najznámejší zberatelia ľudových piesní : Ján Kollár, Mikuláš Schneider Trnavský, Pavol Tomkovič, ...
Malé formy ľudovej slovesnosti : príslovie - krátky výrok, v ktorom je zovšeobecnená ľudská skúsenosť. Má ponaučenie.
/ Kto do mlyna chodí, ľahko sa zamúči /
porekadlo - krátky výrok, ktorý vyjadruje určitú životnú skúsenosť. Nemá ponaučenie.
/ Proti veku nieto lieku /
pranostika - zovšeobecnené skúsenosti ľudí z pozorovania prírody.
/ Katarína na ľade, Vianoce na blate /
hádanka - skryto pomenúva nejaký predmet, jav pomocou iného znaku alebo javu.
Treba odhaliť druhotný význam - čo je to ?
Aká je populárna pieseň ? Je to v určitom období všeobecne známa a obľúbená pieseň. Staršia pieseň, ktorá osloví poslucháča aj
v súčasnosti sa nazýva evergreen .
Aká je príležitostná báseň ? Vzniká ako reakcia na výnimočnú časovú udalosť.
Čo je hymna ? Báseň, ktorá sa vyjadruje k určitej spoločenskej udalosti a má aj charakter oslavy, vyjadruje vznešené myšlienky.
Čo je óda ? Lyrická báseň, vzniká nadnesenosťou a pátosom, oslavne sa vyjadruje o nejakej téme – národ, sloboda, mladosť, príroda,
významná osobnosť... Patrí k reflexívnej lyrike.
Čo je anekdota ? Krátky a vtipný príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, ktorý má neočakávanýa nepredpokladaný záver
s humorným vyznením. Podmienkou nie je pravdivosť a hodnovernosť, ale krátky rozsah, vtip a pointa.
Čo je anekdota ? Stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku.
Druhové útvary drámy : - komédia – veselohra / J. G. Tajovský : Ženský zákon /
- tragédia – trúchnohra / P. O. Hviezdoslav : Herodes a Herodias /
Čo je tragédia ? Najstarší dramatický žáner, hlavným znakom je boj jednotlivca s nepriateľom. Hrdina musí zomrieť, lebo nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľom.
Klasická tragédia má záväznú kompozíciu :
1. expozícia – úvod - zavedie diváka do času a prostredia deja, oboznamuje ho s hlavnými postavami
2. kolízia – zápletka – udalosť, ktorá ovplyvní priebeh celej hry
3. kríza – vyvrcholenie – situácia, v ktorej sa realizuje konflikt
4. peripetia – nečakaný obrat v doterajšom priebehu deja
5. katastrofa – tragické vyvrcholenie
Čo je komédia ? Základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka.
Dráma môže byť - veršovaná / W. Shakespeare : Hamlet /
- neveršovaná / K. Čapek : Matka /
Delenie drámy z vonkajšej stránky : dejstvá
výstupy
Vnútorná výstavba drámy : I. úvod / expozícia /
II. zápletka
III. zauzlenie / kolízia /
IV. vyvrcholenie / kríza /
V. rozuzlenie
Čo je dramatické dielo ? Literárny text prispôsobený na realizáciu na divadelnej scéne – zdramatizuje sa .
Pojmy drámy :
premiéra - prvé slávnostné predstavenie divadelnej hry.
repríza - ďalšie opakované predstavenia divadelnej hry.
derniéra - posledné predstavenie divadelnej hry
inscenácia – uvedenie hry na javisko
muzikál – žáner hudobného divadla, je syntézou slovesného textu, hudby, spevu a tanca.
jednoaktovka - divadelná hra, ktorá má jedno dejstvo
relácia – časť programu, ktorá môže mať podobu správy, oznámenia, predstavenia. Má rôzny obsah, podľa toho, aký cieľ sleduje / zá-
bavná, poučná, súťažná, súťažno-zábavná, náučno-zábavná /.
filmová rozprávka – východiskom býva prozaická podoba rozprávky, ktorú spracuje scénarista tak, aby hru mohli herci hrať na javisku
/ vo filme, v rozhlase /
filmový scénar – Zložený z dramatického textu / priama reč – monológy a dialógy postáv / a scénických poznámok / na ľavej strane,
obsahujú požiadavky na kameru, osvetlenie pohyb postáv, zvukové efekty, ... /
scénarista – autor, ktorý prozaický text prepracuje na monológy a dialógy. Napíše aj svoje predstavy o hre
režisér – má na starosti nácvik, ako majú herci hrať
dramaturg – vyberá dielo na divadelnú realizáciu
výtvarník scény – tvorca scény, na ktorej sa divadlo hrá
hudobný skladateľ – tvorca scénickej hudby, ktorá podfarbuje situáciu na scéne
herci – stvárňujú postavy diela
rozprávač – osoba, ktorá poslucháča alebo diváka uvádza do deja
rozhlasová hra– odlišuje sa od filmovej alebo divadelnej podoby. Chýba tu vizuálna stránka, ktorá sa nahrádza podrobnejším
uvádzaním do deja, opisom postáv, miesta a času konania. Dôležitú úlohu majú zvukové efekty / fúkanie vetra,
dážď,cval koní... /. Je to technické audiálne / sluchové / umenie bez možnosti využitia zrakového princípu.
bábková hra – divadelná hra, delí sa na dejstvá a tie na časti – obrazy. Namiesto hercov vystupujú bábky
animácia – oživovanie neživých predmetov, bábok
maňušky – bábky sú vodené zospodu, navliekajú sa na ruky
marionety – bábkoherec vodí bábku zhora
javajky - bábky sú vodené zospodu na paličkách
Čo je film ? Dramatický žáner. Dobrý film by mal mať literárny a technický scénar, spoluprácu scénaristu, režiséra, hercov a ostatných pracovníkov. Môže byť celovečerný, krátky, animovaný, hraný, prírodopisný, dokumentárny.
Čo je televízna hra ? Dramatický žáner, technické audiovizuálne umenie. Dôraz je na sluchovom vnímaní textu, je viac založená na
slove ako film. Udalosti v malom časovom rozpätí, menší počet postáv, divák sa musí sústrediť na dialóg a detaily – vykreslenie cha-rakteru postáv. Nie je vhodná pre masové scény.
Čo je monológ ? Dlhší prehovor / prejav / jednej osoby.
Čo je dialóg ? Rozhovor dvoch a viacerých osôb.
Čo je dialogizácia ? Pretváranie prozaického alebo básnického textu na formu rozhovoru / dialógu / medzi dvoma alebo viacerými osobami.
Druhové útvary epiky : A. epika veršovaná – poézia :
- epos – veršovaná skladba väčšieho rozsahu / P. O. Hviezdoslav : Ežo Vlkolinský /
- poéma – básnická poviedka / J. Botto : Smrť Jánošíková /
- idyla – druh poémy - z dedinského prostredia / J. Hollý : Selanky – Jaroslav /
- balada – má pochmúrny dej, končí sa tragicky, dej sa z verša na verš stupňuje / J. Botto : Žltá ľalia /
- rozprávka, bájka, povesť, ...
B. epika neveršovaná – próza :
- poviedka, novela, román, sága, rozprávka, bájka, báj, povesť, fejtón, esej, reportáž, ...
Čo je dej ? Udalosti, ktoré autor opisuje, alebo o ktorých rozpráva. Je hlavným znakom epického diela.
Čo je prostredie ? Miesto, kde sa dej príbehu odohráva.
Čo je rozprávka ? Je to krátky epický útvar, má jednoduchý dej
Rozprávky delíme :
A. podľa formy : 1. prozaické – obsah je vyjadrený v neviazanej umeleckej reči / G. Rodari – Prešibaný Pinocchio /
2. básnické – ich obsah je vyjadrený vo veršoch / M. Rúfus – Laktibrada /
3. drámy – upravené na predvádzanie na javisku v divadle, pre film, televíziu, rozhlas /O. Feldeková -
O vlkovi, čo si dal šiť čižmy /
B. podľa autorstva : 1. ľudové – autor je neznámy, kolektívny výtvor ľudu / Najväčšie cigánstvo /
2. umelé – autorské, autor je známy / J. Satinský – Štikútko /
C. podľa obsahu : 1.fantastické – sú pôvodom staršie, vystupujú v nich neskutočné – čarodejné postavy / strigy, ježibaby,
černokňažníci ... /, ktorým pomáhajú magické predmety – čarovné prútiky, živá
voda, zakliaty tátoš... /Zlatí bratkovia /
2. zvieracie – hrdinami rozprávok sú zvieratá, ktoré sú nositeľmi ľudských vlastností / H. CH. Andersen -
Škaredé káčatko /
3. realistické - sú pôvodom najmladšie, ich hrdinami sú jednoduchý ľudia, ktorí rozumom a vtipom víťazia nad
svojimi protivníkmi / Ženský vtip /
D. podľa výberu a spôsobu spracovania témy : 1. klasické – rozprávky H. CH. Andersena, Zlatí bratkovia, ...
2. moderné – Ľ. Zúbek : Ako čertík Froliš pomáhal svätému Petrovi,
L. Carroll : Alica v krajine zázrakov ...
Čo je gradácia ? Stupňovanie deja, zvyšovanie výkonu pri opakovaní deja.
Čo je variácia ? Opakovanie deja s obmenami.
Čo je povesť ? Epický žáner ľudovej slovesnosti, má básnickú alebo prozaickú podobu. Je poprepletávaná čarovnými a fantastickými dejmi. Reálnym základom je miesto, udalosť, postava .
Čo je bylina ? Národná ruská povesť, ospevuje moc a slávu starej Rusi a slávnych bojovníkov – bohatierov / Iľja Muromec /.
Podľa obsahu delíme povesti na : A. miestne – viažu sa rozprávaním k určitému miestu / A. Medňanský : Skala Margita vo Váhu /
B. historické – hlavným hrdinom je postava alebo udalosť z minulosti / J. Domasta : Tri prúty
kráľa Svätopluka /
C. heraldické – hovoria o pôvode erbu / J. Melicher : Štiavnické jašteričky /
Čo je báj ? Báj alebo mýtus je epický útvar, v ktorom sa odráža primitívny názor človeka na svet. Vznikli v čase, keď si ľudia
nevedeli vysvetliť vznik a príčinu vzniku sveta, ľudského života, striedanie ročných období, vychádzanie a zapadanie
slnka ... . Nevysvetliteľné javy pripisovali nohom a polobohom, ktorí spravujú svet / Tatranská Kikimora, Prometeus,
Zrodenie sveta, Ako sa zrodila Zem, ... /. Najznámejšie sú grécke báje o Daidalovi a Ikarovi, o Herkulesovi, ...
Čo je legenda ? Veršovaný alebo prozaický epický útvar. Rozpráva o živote, skutkoch, zázrakoch a mučeníctve svätých. Hlavnou postavou je svätec, ktorý trpí a znáša ťarchu pozemského života za odmenu v posmrtnom živote / o apoštoloch, o Panne Márii, staro-slovienske : Život sv. Konštantína a Život sv. Metoda, Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi /. Neskôr sa stali obľúbeným žán-rom svetskej literatúry. Ľud si prispôsoboval svojim predstavám aj biblické príbehy – tak vznikli ľudové legendy
.
Čo je modlitba ? Krátka náboženská skladba, obsahom sa obracia k Bohu alebo svätým s prosbou o splnenie nejakej žiadosti. Podľa obsahu sa modlitby čítajú pri určitých denných príležitostiach, sviatkoch a obradoch.
Čo je encyklopédia ? Literárne dielo, ktoré krátko, stručne a jasne vysvetľuje určité poznatky. Využíva odborný / náučný / jazykový štýl, ktorý sa používa tam, kde je potrebné jasné, presné a zrozumiteľné vyjadrovanie. Využíva odborné slová - termíny. Tým sa líši od krásnej literatúry / beletrie /, ktorá využíva umelecký jazykový štýl. Encyklopédia sprostredkúva dosiahnuté poznatky ľudstva / vše-obecná encyklopédia /, alebo poznatky z niektorého vedného odboru. Heslá sú usporiadané v abecednom, chronologickom alebo systematickom poradí.
Čo je balada ? Epický žáner ľudovej slovesnosti, báseň. Má jednoduchý dej, ktorý je smutný, pochmúrny, zvyčajne sa končí tragicky.
Spoločné znaky balady a ľudovej rozprávky : 1. autor je neznámy
2. dej má rýchly spád, často sa odohráva na neznámom mieste
3. často sa využívajú magické čísla – 3, 7, 12, ...
4. nadprirodzené postavy, neskutočné deje / prekliatie... /
Odlišné znaky balady a ľudovej rozprávky : 1. dej balady sa končí tragicky, v rozprávke víťazí dobro nad zlom
2. balada sa pôvodne spievala
Delenie balád : ľudové - autor je neznámy, kolektívny výtvor ľudu / Išli hudci horou, Jeden otec dobrý /
umelé - autor je známy / J. Botto – Lucijný stolček, P. O. Hviezdoslav – Zuzanka Hraškovie /
sociálne - tragický osud zapríčinili zlé sociálne pomery spoločnosti / M. Rázus – Matka, P. O. Hviezdoslav –
Zuzanka Hraškovie /
Aká je lyrizovaná próza ? Próza, v ktorej sa zachováva poetický rytmus viet, prítomnosť básnických trópov, využívanie rozprávkových motívov. Je to jeden literárny smer 20. storočia.
Čo je bájka ? Veršovaná alebo neveršovaná malá epická forma. Čerpá zo života zvierat, ktoré majú ustálené vlastnosti - múdra sova. Zvieratá, rastliny, veci konajú ako ľudia a poukazujú na nepekné vlastnosti človeka. Bájka na začiatku alebo na konci vyslovuje mrav-né ponaučenie. Využíva inotaj, personifikáciu, humor a satiru. / Ezop – Nenásytná líška, Jeleň pri jazierku, J. Záborský – Vrabce a kohút, Tulipán a fialka, I. A. Krylov – Vrana a líška, P. Petiška –Havran a líška /
Čo je inotaj / alegória / ? Utajený zmysel, obrazné vyjadrenie myšlienky alebo predstavy.
Čo je humor ? Schopnosť mať veselú myseľ.
Čo je satira ? Ostrý, uštipačný, útočný výsmech.
Čo je poviedka ? Kratšie epické dielo, zachytáva jednu udalosť zo života, má málo postáv a jednoduchý dej.
Aká je historická poviedka ? V popredí sú medziľudské vzťahy alebo iné motívy zasadené do historického obdobia, ktoré slúži na spestrenie deja / P. Jaroš : Krásna hôrka, horká kôrka /.
Čo je humoreska ? Humorne ladená poviedka / M. Kukučín : Rysavá jalovica /
Čo je novela ? Epický žáner stredného rozsahu. Rozvíja 1 príbeh, udalosť. Opis je potlačený, vystupuje málo postáv, má prekvapivý záver, odráža všedný život / M. Kukučín : Mladé letá /.
Čo je román ? Rozsiahle epické dielo, má zložitý dej, mnoho postáv – niekoľko hlavných a množstvo vedľajších. Autor v ňom zobrazuje široký okruh života, dej sa odohráva v dlhšom časovom rozpätí. Okrem hlavnej dejovej línie je tu veľa vedľajších dejových línií.
Aký je generačný román ? Autor v románe zachytáva osudy viacerých generácií – starý rodičia, rodičia, deti, v dlhšom časovom úseku.
Aký je historický román ? Zaoberá sa problematikou z histórie.
Čo je reportáž ? Epická žánrová forma, autor sprostredkúva fakty, pridŕža sa ich, ale súčastne ich aj hodnotí. Je subjektívna, využíva štylisticky príznakové slová, stavba viet je volnejšia.
Čo je fejtón ? Kratší dejový útvar, v ktorom sa autor pohotovo a zaujímavo, niekedy žartovne vyslovuje k aktuálnym otázkam. Je na rozhraní medzi umeleckou a vecnou literatúrou.
Čo je reportáž ? Prináša informácie o významných životných udalostiach.
Čo je esej ? Kratší epický útvar, patrí skôr do vedeckej literatúry, lebo vtipným a duchaplným spôsobom hovorí o vedeckých problémoch. Je to vlastne úvaha, v ktorej sa neobyčajným spôsobom spracúva odborná, najmä kultúrna problematika. Využíva jednoduché vety aj zložené súvetia, slovnú zásobu takmer zo všetkých jazykových rovín.
Čo je hlavná postava ? Osoba, okolo ktorej sa sústreďuje literárny dej.
Aký je kolektívny hrdina ? Hrdinom literárneho diela nie je jednotlivec, ale skupina ľudí.
Čo je reč postáv ? Dialógy a monológy postáv.
Čo je autorská reč ? Reč rozprávača.
Čo je kompozícia ? Je usporiadanie tematických a jazykovo štylistických prostriedkov do jednéo systému, celku. Kompozícia epického diela sa rozvíja od témy, postavy, prostredia. Vonkajšiu výstavbu epického textu tvoria kapitoly a diely, v básni strofy a spevy, v dramatickom texte výstupy a dejstvá.
Čo je konflikt ? Rozpor medzi postavami v texte. Podľa vzťahu človeka k prostrediu môže byť trojaký :
1. konflikt medzi dvoma postavami
2. konflikt medzi postavou a spoločnosťou
3. postava sa dostáva do konfliktu sama so sebou.
Konflikt sa nastoľuje na pozadí viny a trestu.
Na čo používame expresívne slová ? Na vyjadrenie postoja k istej veci.
Deminutíva vyjadrujú kladný postoj / rúčka /
Pejoratíva sú záporne zafarbené / ručisko /.
Vulgarizmy vyjadrujú negatívne citové zafarbenie.
Kto je rozprávač ? Je to nositeľ rozprávania
Čo je ja-rozprávanie ? Ak sa rozprávač stotožňuje s postavou rozprávača. Je to priame rozprávanie.
Kedy hovoríme o je-forme ? Ak je autorská reč v 3. osobe minulého času.
Čím sú postavy ? Sú nositeľmi príbehu, ktorý sa rozvíja v čase a priestore.
Čo je denník ? Literárne dielo monografického charakteru písané formou denných záznamov. Sú v ňom zachytené udalosti a zážitky z osobného a spoločenského života.
Čo je paródia ? Komická až satirická napodobnenina literárneho diela. Obsahové alebo formálne znaky parodovaného diela sa preberú zámerne vo zveličenej podobe so zámerom zosmiešniť ho.
Aká je vedecko-fantastická literatúra / science-fiction, sci-fi / ? Autor využíva súčasné poznatky o vede a technike, umelecky spra-cúva svoje vízie / predstavy / o udalostiach, ktoré sa ešte nestali ale ich uskutočnenie je v budúcnosti možné. Žánre : v.-f. román, v.-f. poviedka. Zakladateľ v.-f. literatúry – Jules Verne. / J. Verne : Páľ!, J. Žarnaj : Časolet, W. Kotzwinkle : E. T: Mimozemšťan, ... /
Aká je detektívna literatúra ? Patrí do populárnej literatúry, založená na zločine a pátraní po páchateľovi. Rieši motív záhady cez detektíva. Základné znaky : 1. motív záhady a víťazného boja dobra so zlom
2. dejovosť
3. jednoduchá kompozícia
4. detektív – policajný úradník, samotár, amatér, súkromný detektív
Aká je vecná literatúra ? Jej základným cieľom je sprostredkovať poznatky a informácie. Člení sa na odbornú. publicistickú a administratívnu. Poznatky a informácie zodpovedajú realite.Je presná a jednoznačná vo vyjadrovaní, používa aj termíny – odborné výrazy.
Čo je literatúra faktu ? Literatúra, ktorá spracúva dokumentárne materiály, vedecké fakty, historické udalosti, pričom využíva výrazové prostriedky beletrie – umeleckej literatúry. Od umeleckej literatúry sa odlišuje opisom skutočnej udalosti, vedecky poznanej a overenej, nie vymyslenej. Od vecnej literatúry sa líši tým, že poznávacia stránka sa v nej umocňuje osobným zážitkom.
Čo je komix ? Epický žáner, pozostáva zo série obrázkov. Zobrazuje žartovný príbeh alebo napínavé dobrodružstvá. Dialóg je v tzv. bubline, ktorá plní funkciu priamej reči.
Aká je dobrodružná literatúra ? Má pútavý dej rozvrstvený do prekvapujúcich dramatických situácií. Zdôraznený je motív nebezpečenstva. /d. román – F. C. Kubernát : Rysie kože, d. novela – A. Marec : V doliny dlhých tieňov /
Aký je historický román ? Námet čerpá z dávnej minulosti, zobrazuje jednotlivca, spoločenské udalosti, alebo sa zameriava na dej. Historické fakty a udalosti autor prispôsobuje svojmu zámeru. / J. Hrušovský : Jánošík /
Aký je historicko-dobrodružný román ? Dielo čerpá námet z minulosti a vyznačuje sa dobrodružným dejom.
Čo je western ? Dobrodružné epické dielo, námet čerpá z čias osídľovania Divokého západu, z prostredia kovbojov, Indiánov. Hlavnou myšlienkou je boj za spravodlivosť. Má aj filmovú podobu. / Karl may : Šľachetnosť Old Shatterhanda /
Čo je robinsonáda ? Dobrodružné epické dielo, ktorého témou je boj jednotlivca alebo skupiny za záchranu života na opustenom mieste. Názov je podľa hlavnej postavy románu Daniela Defoa : Robinson Crusoe .
Aký je dievčenský román ? Je určený najmä dievčatám. Hlavná hrdinka prekonáva isté životné prekážky a objavuje pri tom alebo naobúda určité mravné hodnoty. Orientuje sa na citovú stránku a konflikty sa sústreďujú na prostredie, v ktorom sa dievčatá najviac pohybujú – škola, rodina. / L. M. Montgomeryová : Anna zo zeleného domu/
Čo je biografický román ? Autor vychádza zo životopisných prameňov. Ak nemá dostatok faktografických údajov, dopĺňa ich údajmi z historickej skutočnosti a vlastnou fikciou.
Čo je autobiografia ? Vlastný životopis
.
Aká je situačná komika ? Ak sa v rozprávaní vážneho príbehu vyskytnú humorné miesta, ktoré vzniknú pri určitej situácii.
Aká je charakterová komika ? Ak komicky pôsobia postavy literárneho diela.
Aká je slovná komika ? Smiešnosť, žartovnosť spočíva vo výbere a použití slov.
Čo je literatúra pre deti a mládež ? Dielo zámerne napísané pre detského príjemcu.