NAJČASTEJŠIE PROBLÉMY VO VYUČOVACOM / VÝCHOVNOM PROCESE U ŽIAKOV

PORUCHY SPRÁVANIA – ADHD

ADHD (angl. Attention Deficit Hyperactive Disorder) je porucha správania sa, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa. ADHD označujeme klinický syndróm, pre ktorý je charakteristická narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady i ťažkosti ako extrémny nepokoj či hyperaktivita.

Prejavy:

• neschopnosť sústrediť sa na podrobnosti
• ťažkosti so zachovaním pozornosti pri plnení úloh alebo pri hre, pri rozhovore sa zdá, akoby dieťa nepočúvalo, dieťa nepostupuje podľa pokynov, má ťažkosti s rozvrhnutím úloh a činností, vyhýba sa úlohám, ktoré vyžadujú neprerušovanú duševnú prácu, často stráca veci, ktoré potrebuje, ľahko sa pri práci rozptýli, v každodennej činnosti je zábudlivé
• hyperaktivita - dieťa sa často s niečím pohráva, je neposedné, zdvihne sa zo svojho miesta v situácii, v ktorej by malo sedieť, začne pobehovať bez ohľadu na situáciu, nedokáže sa potichu hrať, má zvýšený rečový prejav a je neustále v pohybe
• impulzivita - dieťa vyhŕkne odpoveď pred dokončením otázky, nedokáže čakať, kým príde na rad, často prerušuje a vyrušuje ostatných

PORUCHY SPRÁVANIA – ADD

(Attention deficit disorder) je porucha pozornosti, pri ktorej sa nevyskytuje fyzický nepokoj. Deťom s poruchou ADD zvykneme hovoriť aj zasnené deti. Táto porucha sa prejavuje neschopnosťou primerane sa koncentrovať na určitý podnet v dostatočne dlhom čase. Typickým prejavom je slabá pozornosť, unaviteľnosť, dieťa sa nevie na dlhšiu dobu sústrediť. Väčšinou ho nič dlhšiu dobu nebaví. Deti majú najväčšie problémy s udržaním pozornosti pri plnení zadaných úloh a s ich dokončením v určitom časovom limite. Porucha pozornosti ADD sa prejavuje nedostatočnou kontrolou pozornosti, častejšou a závažnejšou oproti tomu, aká je za bežných okolností pozorovaná u rovesníkov.

Ako prebudiť deti s ADD?

1. K deťom pristupujte pokojne.
2. Dávajte jasné a zrozumiteľné pokyny.
3. Školákom zaveďte diár, do ktorého si farebne zapisujú dôležité veci, a to v poradí od najdôležitejšej veci až po tie menej dôležité.
4. Zistite, v akom prostredí sa dieťaťu najlepšie učí.
5. Netrestajte ho za veci, ktoré nemôže ovplyvniť.
6. Zistite, či  dieťaťu pri učení vyhovuje viac hovorené slovo alebo čítanie.
7. Nezabúdajte, že každé dieťa je jedinečné, a tak každému dieťaťu vyhovuje niečo iné.

PORUCHY UČENIA 

Pod špecifickými vývinovými poruchami učenia rozumieme teda neschopnosť detí naučiť sa čítať, písať a počítať pomocou bežných vzdelávacích metód pri primeranej inteligencii, primeranom zdravotnom stave a napriek dobrému sociokultúrnemu zázemiu - teda napriek dobrej starostlivosti zo strany rodičov.

Tieto poruchy sa označujú názvami s predponou dys- napríklad dyslexia (porucha čítania), dysgrafia (porucha písania), dysortografia (porucha pravopisu), dyskalkúlia (porucha počítania).Patrí tu aj dyspinxia (porucha kreslenia),či dysmúzia (porucha hudobných schopností),alebo aj dyspraxia (porucha schopnosti plánovať pohyby).

Špecifickými sa označujú pre svoje špecifické, osobité prejavy a priebeh. Vývinovými sa nazývajú preto, že sa prejavia až na určitom stupni vývinu dieťaťa, zväčša s jeho vstupom do školy. Predispozície a riziko vzniku týchto porúch sa však často dá zistiť už v predškolskom období. Pomerne silnú úlohu zohráva aj dedičnosť.

• DYSLEXIA –

Dyslexia je jednou z najrozšírenejších porúch učenia. Odhaduje sa, že ňou trpí v EÚ asi 4 – 8 % detí školského veku, viac chlapcov, ako dievčat. Patrí k tzv.špecifickým vývinovým poruchám učenia. Znamená neschopnosť naučiť sa čítať pomocou bežných vzdelávacích metód a postupov, pri primeranej inteligencii, pri primeranom zdravotnom stave, primeranej snahe zo strany rodiny aj pani učiteľky.

• DYSGRAFIA –

Dysgrafia patrí k tzv.špecifickým vývinovým poruchám učenia a znamená neschopnosť naučiť sa písať pomocou bežných vzdelávacích metód a postupov pri primeranej inteligencii, pri primeranom zdravotnom stave, primeranej snahe zo strany rodiny aj pani učiteľky.

Napriek tomu, že sa dieťa veľmi snaží (nie je to lajdák a nechce sa mu), výsledok nie je zodpovedajúci jeho námahe. Nesúvisí teda s nedostatočným intelektom, ani s nevhodným spôsobom učenia. Bežným spôsobom to jednoducho nejde tak, ako by bežne malo.

Dysgrafia postihuje grafickú stránku písomného prejavu. Dieťa nie je schopné zapamätať si tvary písmen, nie je schopné napodobiť ich. Písmo je často zníženej grafickej kvality, zníženej čitateľnosti, niekedy až nečitateľné pre okolie, alebo dokonca aj pre samotného pisateľa.

• DYSORTOGRAFIA

Dysortografia patrí k tzv.špecifickým vývinovým poruchám učenia a znamená neschopnosť zvládnuť správne používanie gramatiky, správne sa písomne vyjadrovať napriek primeranej inteligencii, napriek použitiu bežných vzdelávacích metód a postupov, pri primeranom zdravotnom stave, primeranej snahe zo strany rodiny aj pani učiteľky. Žiak s dysortografiou obvykle napriek tomu, že dobre ovláda gramatické pravidlá a poučky, nie je schopný ich pohotovo a primerane uplatniť pri písaní diktátu, alebo aj pri prepise textu so zrakovou oporou.

• DYSKALKÚLIA

Znamená neschopnosť naučiť sa počítať, používať matematické operácie, rozlišovať alebo písať číslice pomocou bežných vzdelávacích metód a postupov, pri primeranej inteligencii, pri primeranom zdravotnom stave, primeranej snahe zo strany rodiny aj pani učiteľky.

PORUCHY AUTISTICKÉHO SPEKTRA

Medzi poruchy autistického spektra zaraďujeme viacero neurovývinových ochorení centrálneho nervového systému a ďalších súvisiacich stavov, ktoré sa od seba vo veľkej miere odlišujú v mnohých aspektoch, avšak majú niekoľko spoločných čŕt.
Tými je chýbanie sociálnej interakcie, sociálnej komunikácie a imaginácie s prítomnosťou stereotypného správania sa.
Vo viacerých prípadoch sa k základnej symptomatológii pridružuje aj narušenie intelektuálnych schopností a motoriky, prípadne iné závažné psychické poruchy.

• PERVAZÍVNA VÝVINOVÁ PORUCHA - ĽAHKÁ FORMA AUTIZMU

Pod pojmom pervazívna vývinová porucha rozumieme abnormality autistického spektra, ktoré však nie sú natoľko výrazné, aby spĺňali kritéria autizmu. Dalo by sa povedať, že sa jedná o ľahšiu formu tohto ochorenia u pacientov, u ktorých nie je možné jednoznačne stanoviť diagnózu autizmus, ale ani nemožno jednoznačne dieťa prehlásiť za zdravé.

Veľa detských pacientov s diagnózou autizmus, bolo v nižšom veku označované práve pojmom pervazívna vývojová porucha, pretože prejavy autizmu boli ešte nevýrazné.

• AUTIZMUS

Je porucha autistického spektra vo všetkých bodoch. Zahŕňa v sebe poruchy komunikácie, poruchy socializácie, ale aj poruchy predstavivosti s typickou obľubou rutinnej činnosti.

Vývin komunikácie je u autistických pacientov značne oneskorený. Abnormality je možné pozorovať už v čase žvatlania. Nie len že majú rečový problém, ale slabšie reagujú aj na hovorené. Je normálne, keď dieťatko s autizmom nereaguje na svojho rodiča, ktorý ho menovite ohlasuje. Chabé sú reakcie aj na iné akustické podnety.

• ASPERGEROV SYNDRÓM

Najľahšou formou PAS je práve Aspergerov syndróm, pri ktorom majú pacienti problém s nadviazaním komunikácie, socializáciou, a aj imagináciou, teda rovnako ako pri autizme.
V čom je rozdiel?

Majú priemerné, no paradoxne v niektorých prípadoch až nadpriemerné inteligenčné schopnosti, čo pri autizme nevidíme. Napriek tomu, že sa jedná o neurovývinovú poruchu, je možné u týchto pacientov pri včasnej diagnostike a liečbe dosiahnuť, že budú žiť plnohodnotný život.

VIACNÁSOBNÉ POSTIHNUTIE

Pojem viacnásobné postihnutia označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím. Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia.

Z pohľadu školského je najdôležitejšie určenie, ktorá diagnóza je primárnou, rozhodujúcou vzhľadom k možnostiam výchovy a vzdelávania dieťaťa. Takáto diagnostika patrí do rúk odborníkov - psychológa a špeciálneho pedagóga v poradni, samozrejme na základe  lekárskych vyšetrení.  
Proces výchovy a vzdelávania je následne založený na takých metódach a formách práce so žiakom, ktoré rešpektujú jeho postihnutia, jeho možnosti a schopnosti, individuálne danosti a predpoklady, ale aj jeho potreby smerom k budúcemu životu.