Vitajte, na stránke Geografie v 5. ročníku. Nájdete na nej všetky poznámky. 

 

Planéta Zem - Zemeguľa

Ľudia si v minulosti predstavovali našu Zem ako plochú dosku. Naša Zem je guľatá. Polomer Zeme je vzdialenosť od povrchu Zeme do jej stredu a meria 6378 km (pomôcka pre rýchlejšie zapamätanie: šetri sedem oslov).

Moreplavci spolu s kapitánom Magalhaensom (Magalienšom) v 16. storočí oboplávali Zem a potvrdili, že je guľatá.

Dôkazy o guľatosti Zeme - pozorovanie:

- lodí plávajúcich do prístavu. Najprv vidno sťažne, neskôr plachty až nakoniec celú loď.

- nebeských telies. Slno aj Mesiac majú guľatý tvar a pri zatmení Mesiaca Zem vrhá kruhový tieň,

- hviezd. Pri ďalekých plavbách si námorníci všimli, že sa niektoré súhvezdia strácajú a objavujú iné.

Zemeguľa prijíma odrazené svetlo od najväčšej hviezdy - Slnka. Je bielomodrá, pretože najväčšiu časť zemského povrchu pokrýva voda.

Zemský povrch tvorí: vzduch, voda, rastliny, živočíchy, pevný obal, pôda.

 

Slnečná sústava - Zem vo vesmíre

Všetky objekty na oblohe sú súčasťou vesmíru. Vesmír je zložený z množstva galaxií. Galaxia je zoskupenie hviez. Hviezdy sú veľmi vzdialené obrovské žiariace gule. Naša galaxia sa volá Mliečna cesta.

Našou najväčšou hviezdou je Slnko. Hviezdy do okolia vyžarujú vlastné svetlo a teplo. Hviezdy na oblohe vytvárajú súhvezdia -Váhy, Lev, Malý a Veľký voz,..

Slnečnú sústavu tvoria: hviezdy, planéty, mesiace, kométy, planétky a meteorické telesá.

Planéty nevyžarujú vlastné svetlo, ale odrážajú svetlo zo Slnka.

Planéty sa od seba odlišujú:

• vzdialenosťou od Slnka
• veľkosťou
• tvarom
• teplotou

V slnečnej sústave je 8 planét. Bližšie k Slnku sú menšie planéty s pevným povrchom - Merkúr, Venuša, Zem, Mars. Ďalej od Slnka vznikli veľké plynné planéty s pevným jadrom a prstencami - Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

Najbližšia planéta: Merkúr

Najpodobnejšia Zemi (povrchom a veľkosťou): Venuša

Najväčšia planéta s pevným povrchom a životom: Zem

Červená planéta s polárnymi čiapočkami (vodou): Mars

Najväčšia planéta: Jupiter

2. najväčšia planéta s typickým prstencom: Saturn

Najmenšie planéty: Urán a Neptún

Mesiace sú telesá, ktoré obiehajú okolo planét (okrem Merkúra a Venuše).

Menšie telesá nepravidelného tvaru obiehajúce okolo Slnka sa nazývajú kométy alebo vlasatice.Typický je pre ne dlhý chvost. Najznámejšou kométou je Halleyho kométa.Vracia sa k Slnku každých 75 rokov.

Vzdialenosť Zeme od Slnka je asi 150 mil. km a svetlo túto vzdialenosť prekoná za 8 minút.

 

Mesiac - prirodzená družica Zeme

Mesiac je jediná prirodzená družica Zeme. Nemá vlastné žiarenie, a preto na oblohe žiari odrazeným svetlom zo Slnka. Na Mesiaci nie je možný život - nie je tam voda ani vzduch. Je mŕtvy a pustý. Jeho povrch je rozbrázdený krátermi.

Mesiac vykonáva tieto pohyby:

1. Otáča sa okolo vlastnej osi
2. Obieha okolo Zeme - jeden obeh trvá približne 27 dní a 8 hodín a nazýva sa mesiac. Otočenie okolo osi trvá rovnako ako obeh okolo Zeme, preto je Mesiac k Zemi privrátený stále tou istou stranou.
3. Spolu so Zemou obieha okolo Slnka

Pretože Mesiac obieha okolo Zeme a spolu so Zemou obieha okolo Slnka pozorujeme počas jedného mesiaca rôzne zmeny Mesiaca, ktoré sa nazývajú mesačné fázy - sú to zmeny Mesiaca pozorované zo Zeme.

Príťažlivá sila Mesiaca na Zem spôsobuje striedanie prílivu a odlivu - zmeny výšky vodnej hladiny morí a oceánov. Keď Mesiac vychádza alebo zapadá je odliv (hladina vody klesá)., j Keď je na oblohe najvyššie, alebo ho nevidno, je príliv (hladina vody stúpa). Príliv a odliv sa strieda každých 6 hodín. Prví ľudia na Mesiaci pristáli 20. júla 1969 americkí kozmonauti Neil Armstrong a Edwin Buzz Aldrin v rámci programu Apollo.

 

Objavovanie vesmíru a kozmonautika

Cesty do vesmíru umožnil až vynález rakety, ktoré boli schopné vynášať umelé družice.

Prvou bola družica Sputnik 1 – r. 1957.

Pes Lajka – prvá živá bytosť vo vesmíre – 3.11.1957- na Sputniku2 - zomrela vraj bezbolestne na orbite (obežnej dráhe okolo Zeme) týždeň po štarte.

Pomocou Sputniku5 boli do vesmíru vypustené ďalšie dva psy: Belka a Strelka, ktoré sa úspešne vrátili na Zem.

Jurij Gagarin –12.4.1961 – prvý človek, ktorý obletel Zem – Vostok 1, za 108min obletel Zem a bezpečne pristál neďaleko dediny Smelovka.

Valentina Tereškovova – 16.- 19.6.1963 – prvá žena vo vesmíre – vo Vostoku 6, 48-krát obletela Zem.

16.7.1969 odštartovalo Apollo11 – na palube boli Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins – Armstrong, Aldrin pristáli a prechádzali sa po Mesiaci.

Prvý človek z bývalého Československa bol Vladimír Remek v r. 1978.

20.februára 1999 – odštartovala kozmická loď Sojuz T-29 s prvým Slovákom na palube – Ivanom Bellom.

Vesmír sa skúma aj z pozemských observatórií, ďalekohľadmi, voľným okom. Za otca kozmonautiky sa považuje Rus Konstantin Eduardovič Ciolkovskij.

Využitie kozmonautiky:

• Meteorologické satelity
• Satelity Globálneho polohového systému /GPS/
• Komunikačné satelity
• Televízne, výskumné, vojenské satelity
• Vesmírne stanice
• Medziplanetárne sondy

 

 

Pohyby Zeme

Naša zemeguľa patrí medzi planéty Slnečnej sústavy. Všetky planéty obiehajú okolo Slnka po svojich obežných dráhach. Okrem toho ešte rotujú (otáčajú sa) okolo vlastnej osi.

V 16. storočí: Mikuláš Koperník dokázal, že Zem sa pohybuje a vykonáva 2 základné pohyby.

1. Otáča sa (rotuje) okolo vlastnej osi

2. Obieha okolo Slnka

1. Otáčanie Zeme okolo vlastnej osi

Jedno otočenie Zeme okolo vlastnej osi trvá asi 24 hodín (23 hodín 56 minút a 4 sekundy) a nazýva sa deň - za tento čas sa na všetkých miestach na Zemi vystrieda deň a noc.

Zem sa otáča okolo vlastnej osi od ZÁPADU na VÝCHOD, preto sa mení osvetlená a neosvetlená časť povrchu.

Na osvetlenej strane je deň, na odvrátenej je noc.

      

Zemská os je myslená čiara, ktorá smeruje k hviezde POLÁRKE. Zemský povrch pretína v dvoch bodoch: SEVERNÝ PÓL a JUŽNÝ PÓL.

Pohyb hviezd po oblohe je iba zdanlivý zapríčinený otáčaním Zeme zo západu na východ. Najvyššie je Slnko na oblohe presne na poludnie a predmety vrhajú najkratší tieň. Tieň počas poludnia smeruje v Európe vždy na sever.

 

2. OBEH ZEME OKOLO SLNKA

Zem obieha okolo Slnka po  svojej obežnej dráhe, ktorá má tvar elipsy.

• Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá približne 365 dní a 6 hodín = ROK
• Každé štyri roky sa strieda priestupný rok a má 366 dní.

Elipsovitá dráha, po ktorej Zem obieha okolo Slnka spôsobuje, že Zem nie je vždy rovnako vzdialená od Slnka,

Zem je najbližšie k Slnku začiatkom januára a najviac vzdialená je začiatkom júla.

Obeh Zeme okolo Slnka

Príčinou striedania ročných období je :

a) obeh Zeme okolo Slnka

b) sklon zemskej osi ( zemská os nie je kolmá na obežnú dráhu, ale je naklonená k Polárke)

Ročné obdobia

Striedanie ročných období zapríčiňuje sklon zemskej osi.

Zemská os nie je kolmá na obežnú dráhu Zeme okolo Slnka, je k obežnej dráhe naklonená.

Na pologuli, ktorá je naklonená k Slnku, nastáva leto – teplejšie a dlhšie dni- Keď je k Slnku priklonená S pologuľa = na S pologuli je leto a ma J pologuli zima.

Na pologuli, ktorá je odklonená od Slnka, nastáva zima – chladnejšie a kratšie dni - Keď je k Slnku priklonená J pologuľa = na S pologuli je zima a na J pologuli je leto.

V júni až v septembri je k Slnku priklonená severná pologuľa – vládne leto, na južnej pologuli, ktorá je od Slnka odvrátená, je zima.

V decembri až v marci je k Slnku priklonená južná pologuľa – je na nej leto a na severnej pologuli, ktorá je od Slnka odklonená vládne zima.

Keď sú južná aj severná pologuľa približne rovnako naklonené k Slnku, nastáva prechodné obdobie medzi letom a zimou, ktoré nazývame jar a jeseň.

Dopad slnečných lúčov na Zem počas rôznych ročných období

Polárny deň a polárna noc

Keď je severná pologuľa priklonená k Slnku, je na nej leto, na severnom póle vtedy Slnko nezapadne 6 mesiacov – nastáva polárny deň, na južnom póle Slnko 6 mesiacov nevychádza nad obzor - nastáva polárna noc.

Keď je k Slnku priklonená južná pologuľa, je na severnej pologuli zima, na južnom póle Slnko nezapadne 6 mesiacov - nastáva polárny deň a na severnom póle nastáva polárna noc.

Prečo sa mení dĺžka dňa noci

- počas roka sa mení dĺžka dňa a noci

- iba 2x v roku deň a noc trvá rovnako dlho

- slnečné lúče vtedy dopadajú kolmo na rovník - sú to dni rovnodennosti:

jarná rovnodennosť - 21. marca. V čase jarnej rovnodennosti je na severnej pologuli jarné obdobie, na južnej pologuli je jeseň.

jesenná rovnodennosť – 23.septembra. V čase jesennej rovnodennosti je na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli je obdobie jari.

V dňoch rovnodennosti sa na oboch póloch strieda polárny deň s polárnou nocou.

Rovnodennosť - jarná a jesenná

Najdlhší deň na severnej pologuli je letný slnovrat nastáva zvyčajne 22. júna, keď Slnko napoludnie dosiahne u nás najvyšší bod na oblohe.

V čase letného slnovratu nastáva na severnej pologuli leto, na južnej pologuli začína zima.

Najdlhšia noc na severnej pologuli je 22.12. – zimný slnovrat, keď Slnko napoludnie dosiahne u nás najnižší bod na oblohe.

V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima a na južnej pologuli nastáva leto.

Letný slnovrat                                                                      Zimný slnovrat

 

Oceány, kontinenty a svetadiely

Povrch Zeme tvorí voda a súš. Voda sa nachádza v oceánoch, moriach, riekach, potokoch, priehradách, močiaroch, v telách rastlín, živočíchov a človeka, pôde, pod zemským povrchom, vo vzduchu.

Svetový oceán = tvorí súvislú vodnú hladinu

= tvoria ho všetky oceány a moria

= delí sa na :

TICHÝ OCEÁN - ( najhlbší, najväčší)

ATLANTICKÝ OCEÁN - ( najbližší, najznečistenejší)

INDICKÝ OCEÁN - ( najteplejší, najslanší)

JUŽNÝ OCEÁN - (najmladší)

SEVERNÝ ĽADOVÝ OCEÁN - ( najmenší, najchladnejší)

= okrajové časti oceánov sú moria.

Rozloženie pevniny v minulosti bolo úplne iné. Existoval prakontinent - PANGEA. Rozdelila sa na LAURÁZIU a GONDWANU.

Pevnina sa delí na SVETADIELY A KONTINENTY

 

 

SVETADIELY:                                  KONTINENTY:

Európ                                              Eurázia

Ázia                                                 Severná Amerika

Amerika                                           Južná Amerika

Austrália                                          Austrália

Afrika                                              Afrika

Antarktída                                       Antarktída

 

 

Cesty objaviteľov do rôznych častí Zeme

- objavovanie nových svetadielov súviselo so snahou ľudí zistiť, či existujú na Zemi iné krajiny ( námorná doprava)

- prví ľudia, ktorí objavovali nové krajiny boli Gréci, Feničania ( Afrika)

KRIŠTOF KOLUMBUS

- janovský moreplavec

- znovu objavil v roku 1492 Ameriku ( myslel si, že sa doplavil do Indie); pred ním sa do Ameriky doplavili Vikingovia (záznam o tom sa nezachoval)

- pôvodných obyvateľov Ameriky pomenoval Indiáni

- Armerika dostala názov po Amerigovi Vespučim, ktorý na jeho omyl upozornil.

FERNANDO MAGALHAES

1519 -1522 - (16. storočie) - plavba, ktorou chcel dokázať, že Zem je guľatá

- ako prvý oboplával Zem

- pomenoval Tichý oceán Tichým, pretože za 3 mesiace a 20 dní nezažil počas plavby jeho vodami ani jednu búrku

- zahynul v bitke s domorodcami na Filipínach.

JAMES COOK

- trikrát oboplával Zem

18.storočie - objavil Austráliu a Antarktídu, tieto kontinenty dovtedy ľudia nepoznali

- objavil Veľkú koralovú bariéru

- bližšie preskúmal východnú časť Austrálie

- zistil, že Nový Zéland má dva ostrovy - Severný a Južný a prieliv medzi nimi nesie jeho meno.

FRANCIS DRAKE

- anglický pirát, moreplavec

- ako druhý oboplával Zem a ko prvý Brit videl Tichý oceán

- pomenovaný je po ňom prieliv medzi Južnou Amerikou a Antarktídou - Drakerov prieliv

 

 

MARCO POLO

- benátsky kupec,ktorý sa preslávil svojimi správami o cestách do Ázie

- prvý Európan, ktorý podrobnejšie preskúmal východnú Áziu.

VASCO da GAMA

- portugalský moreplavec

- objavil námornú cestu do Indie oboplávaním Afriky

- pomenoval Mys Dobrej nádeje, najjužnejší cíp Afriky

ROBERT PEARY

- prvý človek, ktorý v roku 1909 dosiahol severný pól - cesta mu trvala 53 dní.

ROALD AMUNDSEN

- prvý človek ktorý sa dostal v roku 1911 na južný pól - dobytie južného pólu mu trvalo 99 dní; prešiel 3000 km.

EDMUND HILLARY

- r. 1953 - ako prvý vystúpil na najvyšší vrch sveta - Mount Everest - 8848 m n.m.

JOZEF PSOTKA a ZOLTÁN DEMIÁN

- prví Slováci, ktorí zdolali Mount Everest

- Jozef Psotka pri zostupe zahynul.JACQUES PICCARD a DON WALSH

-1960 v batyskafe Trierste ( špeciálna ponorka) sa ponorili na dno Mariánskej priekopy - najhlbšie miesto na svete ( 11 034 m)

 

MAPA a GLÓBUS

MAPA: je plochý, zmenšený obraz povrchu Zeme, alebo jeho časti.

Druhy máp

Mapy podľa druhu môžu byť: historické,  politické, fyzické ( všeobecnogeografické), topografické, hospodárske ( mapa priemyslu, nerastných surovín , Poľnohospodárskych plodín.....), mapa zrážok, mapa ľudských rás...

Obsah mapy

- aby boli mapy prehľadné a čitateľné, zaviedli sa MAPOVÉ ZNAKY

- mapové znaky :je ich veľa;  sú vysvetlené v legende mapy

Na mapách znázorňujeme

1. Výškopis:   používajú sa farby:

Zelená : znázorňuje zemský povrch, kde sú nížiny ( do

do nadmorskej výšky 200 m n.m)

Hnedá: znázorňuje vysočiny a pohoria

Modrá: znázorňuje rieky, jazerá, moria, oceány

- Používa sa tiež:

Kóta: výškový bod, označuje sa bodkou a číslom. Číslo vyjadruje

nadmorskú výšku.

Vrstevnice: sú to čiary, ktoré spájajú miesta s rovnakou nadmorskou

výškou

2. Polohopis: súbor značiek, ktoré zobrazujú mestá, cesty, hranice, vodstvo, rastlinstvo, jaskyne, kúpele

- Všetky značku sú dohovorené

3. Popis : napríklad názvy štátov, riek, miest, pohorí......

Využitie máp: v škole na geografii, dejepise, na turistike (turistické mapy), v lese ( lesnícke mapy), v letectve ( letecké mapy), v doprave ( automapy), v meteorológii ( na určovanie počasia) , hviezde mapy

- Mapy vytvárajú a zhotovujú = KARTOGRAFI

ATLAS = súbor máp

GLÓBUS = zmenšený model Zeme

Meranie na mapách - Mierka mapy

Mapa = zmenšený plochý obraz Zeme

Mierka mapy = nám vyjadruje zmenšenie obrazu Zeme oproti skutočnosti

- všetky mapy sú orientované na SEVER

- vďake mierke mapy dokážeme vypočítať skutočnú vzdialenosť

Mierka môže byť :

GRAFICKÁ MIERKA

- úsečka s rovnako veľkými dielikmi, každý dielik uvádza skutočnú dĺžku

ČÍSELNÁ MIERKA:

- mieka 1: 100 000 = to znamená, že 1 cm na mape je 100 000 cm v skutočnosti ( 1KM) - odškrtneme 5 núl odzadu

Čítame:

1: 100 000 = jedna ku stotisíc

NAJPODROBNEJŠIE MAPY: - plány miest

- mapy turistických oblastí

MENEJ PODROBNÉ MAPY: - Automapy

- mapy okresov

NAJMENEJ PODROBNÉ MAPY: - mapy svetadielov, mapa, sveta...

-vďaka mierke môžeme zobrazovať územia veľmi podrobne

 

Na Zemi sa nestratím

ROVNOBEŽKY

- sú myslené čiary, ktoré smerujú od západu na východ

- udávajú ZEMEPISNÚ ŠÍRKU - severnú zemepisnú šírku (s.š.) a južnú zemepisnú šírku (j.š.)

- najdlhšia rovnobežka je ROVNÍK (nultá rovnobežka) a rozdeľuje zemeguľu na severnú pologuľu a južnú pologuľu

- rovnobežky sa smerok k pólom skracujú - najkratšie rovnobežky sú SEVERNÝ (90 s.š.) a JUŽNÝ (90 j.š.) pól - sú to len body

- ďalšie dôležité rovnobežky:

= Obratník Raka

= Obratník Kozorožca

= Severná polárna kružnica

= Južná polárna kružnica

- od rovníka k S. pólu = 90 rovnobežiek

- od rovníka k J. pólu = 90 rovnobežiek

Čítame:

20 s.š. = dvadsiata rovnobežka severnej šírky

30 j.š. = tridsiata rovnobežka južnej šírky

 

 

POLUDNÍKY

- sú myselné čiary, ktoré spájajú Severný pól a Južný pól

- v rovnakom čase je na nich poludnie

- sú rovnako dlhé

- najdôležitejší je HLAVNÝ ( NULTÝ) poludník (Greenwich,Meridián)

- oproti Nultému leží 180 -ty poludník

- NULTÝ a 180- ty poludník spolu rozdeľujú Zem na Z a V pologuľu

- od hlavného poludníka na V = 180 poludníkov

- od hlavného poludníka na Z = 180 poludníkov

- poludníky udávajú zemepisnú dĺžku - západnú zemepisnú dĺžku (z.d.) a východnú zemepisnú dĺžku (z.d.)

Čítame:

50 v.d. = päťdesiaty poludník východnej dĺžky

70 z.d. = sedemdesiaty poludník západnej dĺžky

- rovnobežky + poludníky = geografická sieť

- pomocou geografickej siete môžeme určiť polohu, ktoréhokoľvek miesta na Zemi

Rovnobežky                                                                    poludníky

 

 

Pásmový čas

- otáčaním Zeme zo Z na V sa mení aj čas

Na ZEMI je 24 časových pásiem

- pásma zohľadňujú hranice štátov

SVETOVÝ ČAS = daný nultým poludníkom

= smerom na V od nultého polurníka = + 1 hodina v každom časovom pásme

= smerom na Z od nultého poluníka = -1 hodina v každom časovom pásme

- na Slovensku sa používa STREDOEURÓPSKY ČAS ( oproti svetovému má o 1 hodinu viac)

- u nás máme aj takzvaný LETNÝ ČAS ( + 2 hodiny oproti svetovému)

DÁTUMOVÁ HRANICA : je daná približne 180-tym poludníkom

- stanovená dohodou

- pri prechode dátumovej hranice zo Z na V = + 1 deň

- pri prechode dátumovej hranice z V na Z = - 1 deň

- otáčanie Zeme zo Z na V

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

časové pásma mapa časových pásiem Zeme

- mapa časových pásiem Európy

 

 

KAMENNÝ OBAL ZEME

Zem sa skladá z troch častí:

1. ZEMSKÉ JADRO= zložené prevažne z kovov; nachádza v strede zemského telesa pod zemským plášťom. Je to najvnútornejšia časť Zeme. Nachádza sa v hĺbke okolo 2 900 km a predpokladá sa, že teplota je tu vyššia ako 6 000° C. Veľká časť zemského jadra je v roztavenom stave. Smerom do stredu Zeme stúpa nielen teplota, ale aj tlak a hustota látok.

2. ZEMSKÝ PLÁŠŤ = najhrubšia časť; nachádza okolo zemského jadra. Hovoríme, že tvorí obal okolo zemského jadra. Člení sa na vonkajší a vnútorný plášť. Je zložený z pevných látok, ktoré obsahujú kyslík, kremík, horčík, železo, vápnik. Hmota zemského plášťa sa pomaly pohybuje, teplejšie hmoty sa presúvajú k povrchu a chladnejšie hmoty smerom nadol.

3. ZEMSKÁ KôRA = najvrchnejšia časť Zeme; najtenšou z vrstiev. Zemská kôra tvorí vonkajší obal Zeme. Spolu s vrchnou vrstvou zemského plášťa tvoria pevný obal Zeme, ktorý nazývame litosféra. Hrúbka litosféry je približne 70 – 100 km. Člení sa na obrovské litosférické platne, ktoré do seba zapadajú ako obrovská skladačka. Litosferické platne sú uložené na plastickej vrstve zemského plášťa, pohybujú sa, akoby na nej „plávali“.

Zemská kôra sa skladá z dvoch častí:

· pevninská zemská kôra

· oceánska zemská kôra

Pevninská zemská kôra, nazývaná aj kontinentálna, tvorí podklad kontinentov. Je hrubá približne 30 km – 50 km. Najhrubšia je pod vysokými pohoriami, kde môže dosahovať hrúbku až 70 km. Pod Slovenskom má pevninská zemská kôra hrúbku okolo 30 km – 40 km.

Oceánska zemská kôra vytvára dno oceánov. Je tenšia ako pevninská zemská kôra. Jej hrúbka je približne 8 km. Pokrýva ju vrstva morskej vody s hrúbkou okolo 5 km.

- smerom do vnútra Zeme sa zvyšuje teplota a tlak

- Zemské jadro a zemský plášť = tvorené roztavenými horninami

- zemská kôra + vrchá časť zemského plášťa = tvorené pevnými horninami = tvorí kamenný obal Zeme = LITOSFÉRA

LITOSFÉRA - je rozlámaná na LITOSFERICKÉ DOSKY

- pohybom litosferických dosiek vznikajú:

A) pohoria

B) zemtrasenia

C) sopečná činnosť

- litosférické dosky sa môžu :

- vzďaľovať a tak rozširovať dno oceánov v oceánskych chrbtoch

- podsúvať jedna pod druhú a vyvolávať zemetrasenie alebo sopečnú činnosť

- vznik veľkých pohorí sa viaže na zrážku dvoch litosférických dosi

- pohyb je veľmi pomalý, vyvoláva však obrovský tlak na horniny, ktoré sa vytlačia nahor a vzniká vrásové pohorie

 

SOPKY

Sopka je útvar (kopec), vytvorený žeravou hmotou – magmou, ktorá si prerazila cestu z hlbín Zeme a vystúpila na zemský povrch; sú to teda miesta , kde sa na zemský povrch dostáva horúca roztavená hmota - magma.

Sopka vzniká v mieste, kde horúca tavenina – magma prenikne na zemský povrch.

• Magma je veľmi horúca, dosahuje teplotu až 1200°C; obsahuje aj plyny, preto je ľahšia a stúpa smerom nahor.
• Láva je magma, ktorá steká po zemskom povrchu.

Vrchol sopky tvorí priehlbina = KRÁTER

-rozširovaním kráteru vzniká KALDERA

- okrem lávy sú produktom sopky aj : popol, prach, sopečné bomby, plyny

ČASTI SOPKY:

NAJZNÁMEJŠIE SOPKY: Fudži, Popoccateptl,Cotapaxi, Klučevskaja, Hekla, Etna, Vezuv, Mt. Saint Helens, Stromboli

SOPKY NA SLOVENSKU: Poľana, Vihorlat, Putikov vrch

Ako dochádza k vzniku sopky?

Horúca magma vplyvom plynov pomaly stúpa z hlbín Zeme nahor. Zhromažďuje sa na určitých miestach – v dutinách zemskej kôry. Magma dutinu postupne vypĺňa a vytvára sa takzvaný magmatický kozub. Ak magma dosiahne až k zemskému povrchu, prerazí na povrch pomocou stlačených nahromadených plynov. Magma vytryskne von a v okamihu, keď sa dostáva na povrch, nazývame ju láva. Okamih prerazenia magmy na povrch nazývame erupcia– môže to byť pokojná erupciaalebosopečný výbuch. V mieste vytrysknutia magmy vzniká sopka. Magma - láva sa na povrchu ochladzuje a postupne tuhne. Stuhnutá láva vytvára na povrchu rôzne tvary sopky.

 

 

SOPKY delíme:

1. činné spoky -sú vulkány, ktorých aktivita sa prejavuje chrlením lávy alebo chrlením úlomkov lávy. Aktivita sa môže striedať s obdobiami zdanlivého pokoja. To, že je sopka činná prezrádzajú horúce plyny a pary, ktoré z magmy unikajú cez kráter alebo cez pukliny. Medzi európske činné sopky patrí napríklad sopka Etna.

2. nečinné sopky (vyhasnuté) - sú vulkány, ktoré dlhé časové obdobie neprejavujú žiadnu sopečnú aktivitu. Medzi nečinné vyhasnuté sopky patrí napríklad Vihorlat na Slovensku.

Ohnivý prstenec Zeme:

 

 

ZEMETRASENIE

Je krátkodobý otras zemského povrchu. Vzniká pri náhlom uvoľnení tlaku medzi litosferickými doskami.

Zemetrasenie vzniká:

• pri pohybe litosferických dosiek
• pri sopečnej činnosti
• pri prepadnutí jaskynných stropov

Miesto (bod) pod zemským povrchom, kde sa horniny dostávajú do pohybu sa nazýva hypocentrum - ohnisko; nachádza sa v hĺbke 5-15 km.

Miesto (bod) na zemskom povrchu priamo nad ohniskom sa nazýva epicentrum.

Vlny, ktoré vznikajú pri zemetrasení sa nazývajú seizmické vlny a zaznamenáva ich seizmograf. Silu zemetrasenia meriame dvomi spôsobmi: 1. Richterova stupnica - meria silu seizmických vĺn.

2. Mercalleho stupnica - meria účinky zemetrasenia na ľudí a budovy.

Mercalleho stupnica:

1 - 2 veľmi slabo badateľné

3 - 4 pohybujú sa voľne položené predmety

5 - 6 padajú pedmety, poškodzujú sa budovy

7 - 8 praskajú steny, padajú komíny

9 - 10 rúcajú sa budovy

11 - 12 krívia sa koľajnice, praská zem, budovy sú úplne zničené.

Najviac zemetrasení vzniká na pobreží Stredozemného mora aTichého oceána. Vlny, ktoré vznikajú pri podmorskom zemetrasení sa nazývajú cunami.

Gejzír:

Názov slova pochádza zo slova Geysir = horúci prameň. Tento názov vznikol na Islande, kde sa nachádza veľké množstvo gejzírov. Gejzíry vznikajú tak, že sa voda zohrieva v Zemskom jadre a puklinami je vytlačená na povrch vo forme vodných prúdov

 

VZNIK POHORÍ

Pohoria vznikajú:

1. Zlomovou činnosťou - nazývajú sa kryhové (zlomové) pohoria. Vnikajú rozlámaním niektorých vrstiev hornín bočnými tlakmi na kryhy.Mnohé z krýha sa tlakmi zdvihnú. Na miestach,kde kryhy poklesnú vznikajú kotliny - Himaláje

2. Vrásnením - vznikajú vrásové pohoria. Pri vrásnení sa zvlní zemská kôra. Tak vznikli napr. Alpy alebo naše Karpaty.

3. Sopečnou činnosťou - vznikajú sopečné pohoria, napr. Vihorlat, Poľana, Putikov vrch.

Pohoria sú po svojom vzniku vystavené pôsobeniu dažďa, teploty, koreňov rastlí, ale aj činnosti človeka. Všetky tieto činitele rozrušujú horniny a dochádza k rozpadávaniu hornín na menšie časti - ZVETRÁVANIU. Časti hornín, ktoré vznikli zvetrávaním sa nazývajú zvetraliny.

Litosferické dosky sa môžu aj vzďaľovať a tak rozširovať dno oceánov - Stredoatlantický chrbát alebo podsúvať jedna pod druhú a vyvolávať tak zematrasenie alebo sopečnú činnosť.

VODSTVO - HYDROSFÉRA

voda na Zemi sa nachádza:

1. na zemskom povrchu - oceány, moria, rieky, jazerá,ľadovce

2. pod zemským povrchom - ako podpovrchová voda

- kras - územie pod zemským povrchom vytvorené váoencovými horninami a vodou (jaskyne)

3. vo vzduchu - vodná para, hmla, dážď, sneh

4. v ľudskom tele a telách rastlín a živočíchov

Voda je v neustálom pohybe. Tento obeh sa nazýva kolobeh vody - vyparovanie, zrážky, rieka, oceán, vyparovanie,......

- najviac zrážok spadne v pohoriach

- najviac zrážok na svete spadne v Čerápundží (Ázia)

 

VODA NA PEVNINE

Činnosť vody - život rieky

Rieka = má svoj začiatok aj koniec

- PRAMEŇ = miesto, kde vyviera podzemná voda na povrch Zeme

- ÚSTIE = miesto, kde sa rieka vlieva do jazera, mora, oceánu , alebo inej rieky

= delta - typ ústia rieky v tvare

- zarezávaním sa rieky do povrchu Zeme vzniká  RIEČNA DOLINA = má tvar písmena V

TOK RIEKY:

1. Horný tok - tečie strmým územím

- zarezáva sa a odnáša materiál ( kamene, balvany...)

- vytvára dolinu

2. Stredný tok - nie je taký strmý

- ukladá sa ťažší materiál

- najviac rozrušuje brehy a vytvára meandre (zákruty)

3. Dolný tok - tečie pomaly

- ukladá najjemnejší materiál ( piesok, hlina...) najčastejšie v podobe trojuholníka -kužeľa = DELTA- náplavová rovina v tvare trojuholníka

RIEČNA SIEŤ - hlavný tok s prítokmi

POVODIE - územie, z ktorého všetka voda steká do 1 rieky

ÚMORIE - územie, z ktorého všetky rieky odvádzajú vodu do toho istého mora ( oceánu)

ROZVODIE - hranica medzi povodiami, alebo úmoriami

VODOPÁD - útvar vytvorený riekov, kde rieka prekonáva výškový rozdiel

Najznámejšie vodopády: Vodopád Skok, Lúčanský vodopád, Angelov vodopád ( najvyšší na svete)

rieka tiež vytvorila - Tiesňavu a kaňon = najčastejšie vzniknú v tvrdých horninách ( vápencoch)

tiesňavy - majú tvar úzkeho V (Manínska tieňava)

Kaňon - je širší ako tiesňava - Grand Canyon

Najdlhšie rieky sveta:
1. Níl - 6671 km                  2. Amazonka - 6437 km                               3. Jang c Tiang - 6300 km

4. Mississippi - 6212 km   5. Chuang CHe ( Žltá rieky) - 5464 km       6. Ob - 5410 km

7. Kongo - 4835 km           8. Mekong - 4500 km                                    9. Amur - 4416 km

10. Lena 4400 km

 

Oceány a moria

 

Svetový oceán -  tvorí všetka voda na Zemi. Najviac vody sa nachádza v oceánoch a moriach.

 

OCEÁNY:  Tichý oceán (TO), Atlantický oceán (AO), Indický oceán (IO), Severný ľadový oceán (SĽO), Južný oceán (JO).

 

Moria - sú okrajové časti oceánov ( Stredozemné more, Arabské more).

 

Prieliv - úzky pás mora, ktorý navzájom oddeľuje/spája dve pevniny (Beringov prieliv, Gibraltársky prieliv).

 

Prieplav - úzky pás mora vybudovaný človekom pre plavbu lodí (Suezský prieplav, Panamský prieplav).

 

Záliv - výbežok mora do pevniny (Perzský záliv, Bengálsky záliv).

 

Polostrov - výbežok pevniny do mora (Somálsky, Florida).

 

Ostrov - pevnina zo všetkých strán obklopená vodou ( Madagaskar, Kréta).

 

Súostrovie -skupina ostrovov obklopená zo všetkých strán vodou (Filipíny, Galapágy).

 

 

 

 

Činnosť ľadovca

Ľadovce vznikajú v studených oblastiach Zeme,kde celý rok mrzne.Ako sneh padá, hromadí sa a nakoniec sa mení na ľad.

Ľadovce možno rozdeliť podľa toho,kde sa nachádzajú na:

PEVNINSKÉ - nachádzajú sa na pevnine v oblasti pólov; sú najväčšie a pokrývajú rozsiahle územia pevniny.Najväčšie sú v Antarktíde a Grónsku.Hrúbka ľadu, ktorý sa tu hromadí tisícky rokov, može dosiahnuť aj viac ako 4 km. Pevninské ľadovce sa pohybujú,kĺžu, pri pobreží sa odlamujú. Odlomené časti vietor a morské prúdy odnášajú do teplejších častí oceánov, kde vytvárajú pre lode nebezpečné prekážky (Titanic).

 

 

 

 

HORSKÉ - nachádzajú sa vo vysokých pohoriach. Sú menšieako pevninské,dosahujú hrúbku niekoľko sto metrov. Vznikajú vo vysokých pohoriach nad snežnou čiarou. Je to hranica, nad ktorou sa sneh počas roka neroztopí. Nadmorská výška snežnej čiary sa mení od rovníka k pólom. Na rovníku je vo výške 5 000 m.n.m a v okolí pólov je už vo výške hladiny mora. Nad snežnou čiarou sa vrstva snehu stále zväčšuje; spodné vrstvy snehu sa menia na ľad a vytvárajú ľadovce. Ten sa pomaly posúva, kĺže do doliny. Ľadovcom vyhĺbená dolina má tvar písmena U. ľadovec pri svojom pohybe rozrušuje horniny a berie ich so sebou do nižších častí doliny. Poroztopenom ľadovci môžeme v doline nájsť: morény -valy kamenia

plesá - jazerá ľadovcového pôvodu.

 

 

 

Dolina ľadovca                                              Horský ľadovec

             

Moréna                                                          Pleso

Moréna a pleso.

 

ATMOSFÉRA -vzdušný obal Zeme

nad povrchom zeme sa nachádza hrubá vrstva vzduchu

- Atmosféra je tvorená - plynmi = dusík (78%)

= kyslík (21%)

= iné ( oxid uhličitý...)

- pevnými časťami ( popolček, prach...)

- voda ( vodná para...)

- najviac vzduchu je pri povrchu Zeme

- vzduch v atmosfére sa neustále pohybuje a mení svoje vlastnosti

- s rastúcou nadmorskou výškou sa :

- množstvo vzduchu znižuje

- klesá teplota a tlak

- znižuje sa množstvo kyslíka

- ATMOSFÉRU - členíme na:

• Troposféru
• Stratosféru, obsahuje aj Ozonosféru
• Mezosféru
• Termosféru
• Exosféru

- OZÓNOVÁ VRSTVA - vrstva vzduchu, ktorá bráni prenikaniu škodlivého ultrafialového slnečného žiarenia na povrch Zeme; nachádza sa vo výške 40 -50 km; poškodzuje ju používanie freónov (chemických látok) = prejavuje sa úbytkom ozónu najmä v polárnych oblastiach, kde vznikajú tzv. "ozónové diery:" - Slnečné žiarenie ohrieva zemský povrch a následne sa vzduch ohrieva od zemského povrchu. Teplý vzduch je ľahký a stúpa do výšky (hore). Studený vzduch je ťažší a klesá k zemi.

- z vodnej pary vo vzduchu vznikajú oblaky; keď sa v oblaku nahromadí veľké množstvo vody, tá padá k zemi v podobe zrážok (dažďa, snehu).

 

 

PODNEBIE a PODNEBNÉ PÁSMA

PODNEBIE - dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste.

Vlastnosti podnebia:

- teplota vzduchu

- oblačnosť

- zrážky

- vetry

na podnebie má vplyv:

- zemepisná šírka

- vetry

- morské prúdy

- nadmorská výška

Podnebné pásma: odlišujú sa od seba rôznym množstvom slnečného žiarenia,teplotou, ktoré získavajú od slnka a množstvom zrážok. Namiesto pojmu podnebie sa niekedy používa pojem klíma. - klimatické (podnebné pásma).

- vyčlenené na základe dopadu slnečných lúčov na Zem ( rôzna teplota)

1. Teplé (tropické) pásmo

- rozprestiera sa v okolí rovníka

- dopadá sem najviac slnečného žiarenia;

- po celý rok je napoludnie slnko vysoko na oblohe;

- počas celého roka je veľmi teplo;

- veľký vplyv na život majú zrážky - najviac ich je v okolí rovníka, smerom k obratníkom zrážky ubúdajú.

2. Mierne pásmo

- nachádza sa medzi obratníkmi a polárnymi kružnicami na S aj J pologuli;

- množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia na zemský povrch sa počas roka mení, a preto sa tu striedajú štyri ročné obdobia.

3. Studené (polárne) pásmo

- rozprestiera sa v oblasti pólov, za polárnymi kružnicami;

- dopadajúceho slnečného žiarenie je tu najmenej;

- slnko tu v lete nevystupuje vysoko na oblohe, preto je studené a krajina býva dlho zamrznutá

- striedajú sa polárny deň a polárna noc.

Medzi teplým (tropickým) miernym pásmom sa vyčleňuje prechodné SUBTROPICKÉ pásmo - je tam horúco a v lete veľmi sucho.

Základné podnebné pásma:

 

 

 

 

VIETOR

Je prúdiaci vzduch. Pri prúdení vzduchu určujeme : smer vetra a  rýchlosť vetra.

Príčinou pohybu vdzuchu je je nerovnomerná teplota zemského povrchu a otáčanie Zeme.

Teplý vzduch stúpa HORE, chladnejší klesá DOLE.

Vzduch sa najviac ohrieva v okolí rovníka,lebo tam slnečné lúče dopadajú kolmo.

Od obratníka Raka a obratníka Kozorožca smerom krovníku vanú pravidelné vetry    - PASÁTY. Časť z nich vanie do

mierneho pásma ako západné vetry.

V okolí pólov ťažký studený vzduch klesá dole a pri polárnych kružniciach vanie ako východné vetry.

Vietor vzniká aj rozdielnym ohrievaním pevniny a mora - v lete sa viac ohrieva pevnina, v zime zase more.

MONZÚNY - sú pravidelné vetry ktoré vanú v južnej a juhovýchodnej Ázii. Poznáme:

letný monzún - vietor vanie z mora nad pevninu - prináša zrážky

zimný monzún - vanie z pevniny nad more - je suchý.

  

                            LETNÝ MONZÚN                                                                ZIMNÝ MONZÚN

BRÍZA - monzún v malom. Je to výmena vzduchu medzi jazerom a pevninou.

https://www.youtube.com/watch?v=ehvyORPyxTc

ČINNOSŤ VETRA

Vietor je dôležitým činiteľom pretvárania zemského povrchu.

 Pri rušivej činnosti vetra vznikajú skalné hríby a skalné mestá - Sú to zoskupenia skalných  útvarov veží, stien, ihiel a
ďalších zaujímavých skál. Patria k veľmi atraktívnym a často navštevovaným miestam, ktoré vytvorila  príroda.

Najznámejším skalným mestom je PETRA, je zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Petra_(Jord%C3%A1nsko)

Tvorivá činnosť vetra sa prejavuje najmä v púšťach. Vznikajú pri nej pieskové duny, ktoré sa pohybujú a ohrozujú oázy a  miesta, kde je v púšti možný život.

https://www.milujemcestovanie.sk/najznamejsie-puste-sveta/

 

 

 

 

Dažďové pralesy

POLOHA:

- Teplé podnebné pásmo: oblasti rovníka

- okolo veľkých, vodnatých riek ( Kongo, Amazonka...)

PODNEBIE:

- teplé podnebné pásmo

- dostatok zrážok ( skoro každý deň prší)

- vysoké teploty a vlhkosť

- nestriedajú sa tu ročné obdobia

RASTLINSTVO:

- označovaný ako " PĽÚCA ZEME"

- najväčší počet druhov rastlín

- stromy tvoria viacero poschodí - poschodový porast

- Poschodia (etáže) dažďového pralesa

1. kríky a byliny ( 0 - 3 m)

2. nižšie stromové poschodie ( 3 - 15 m )

3. Hlavné stromové poschodie ( 15 - 30 m )

4. vysoké stromové poschodie ( 30 - 70 m )

 

ŽIVOČÍŠSTVO:

- najväčší počet druhov

- opice ( Gorila šimpanz) , papagáje, hady ( Mamba zelená, Koralovka..), hmyz, motýle, červy, žaby, vtáctvo, leopard, leňoch...

Pôdy:

- Červenozeme - menej úrodné

OBYVATEĽSTVO:

- nie sú pre život človeka vhodné, pretože jeho zdravie tam ohrozujú rôzne choroby

- pôvodní obyvatelia = žili v súlade s prírodou a výrazne nezmenili vzhľad dažďových lesov

- príchod kolonistov = zabíjanie domorodcov, odlesňovanie územia, začali sadiť kokosové palmy, kaučukovníky, banánovníky

- pestovať ryžu, cukrovú trstinu a kávu

- narúšanie lesa :

- klčovanie lesa,

- stavba ciest - transamazonská diaľnica

- ťažba vzácneho dreva na vývoz -výroba nábytku a papiera,

- získavanie pôdy na pestovanie plodín.

- bohaté zdroje nerastných surovín: ropy, zlata, medi, železa

Nie sú vhodné podmienky pre chov dobytka.

- sú prevažne riedko osídlené - veľké mestá vznikli väčšinou len na pobreží - LAGOS, JAKARTA, SINGAPORE

- husto osídlené sú niektoré ostrovy v Indickom oceáne: Jáva, Sumatra.

 

SAVANY

-trávnaté porasty teplého pásma

Výskyt: Afrika, Južná Amerika -lemujú dažďové lesy

mapa výskytu saván

Podnebie: teplé a vlhké, výrazné striedanie obdobia dažďa a sucha

Vodstvo: hladina v riekach a jazerách kolíše podľa obdobia

Rastlinstvo: baobaby, akácie, v období vlahy vysoké trávnaté porasty

Živočíšstvo: mäsožravce - levy, hyeny, gepardy

bylinožravce -pakone, žirafy, zebry, slony,....

hmyz, množstvo vtáctva a termity

Pôdy: hlboké červenozeme - úrodné pri zavlažovaní

- nachádzajú sa rozsiahle plantáže, na ktorých sa pestuje bavlna, podzemnica olejná (arašidy) a obilie.

- chov dobytka sa prispôsobuje obdobiam vlhka a sucha

- nedostatok dreva - musí sa dovážať

- človek buduje SAFARI PARKY - Zoo vo voľnej prírode - SERENGETI, TSAVO, KRUGER (Afrika) - ochrana chránených druhov zvierat pred pytliakmi - slony, levy, nosorožce,...

- sú riedko zaľudnené, hoci je podnebie príjemnejšienež v dažďových lesoch ( v noci je tu veľmi chladno)

- domorodci si svoje príbytky stavajú z konárov, hliny a vysokej trávy

- v období sucha časté požiare

PÚŠTE a POLOPÚŠTE

Výskyt: rozprestierajú sa v okolí obratníkov Raka a Kozorožca v Afrike, Austrálii, Ázii a Amerike

Podnebie: - veľmi teplo a sucho, pretože vzduch klesá smerom dole a pritom sa ohrieva a vysušuje;

- veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami

- časté piesočné búrky - vznikajú piesočné duny

Vodstvo: - nevznikajú tu žiadne rieky

- pri občasných dažďoch vznikajú korytá občasných riek - VÁDÍ

- jediná rieka, ktorá preteká cez púšť - NÍL

- OÁZY - miesta v púšti, kde je voda (studne)

Rastlinstvo: kaktusy, rastliny odolné voči suchu a teplu

Živočíšstvo: hady, hlodavce, ťavy - koráby púšte

Pôdy: málo vyvinuté, štrk,piesok a kamene

- veľké ložiská nerastných surovín - ropy a zemného plynu - výstavba zariadení na ťažbu a prepravu vyťažených surovín - ropovody a plynovody

- rozloha púští sa zväčšuje - na ich okraji v polopúšťach, dobytok spása riedke rastlinstvo

- v púšťach trvalo žijú len kočovné kmene - Tuaregovia - ako obydlia používajú stany z kože zvierat a plachiet; dobytok a ťavy sú ich jediný majetok

- veľmi riedko zaľudnené

- sídla vznikli len tam, kde je voda, preto ležia na pobreží alebo brehoch riek - Níl

- v oázach pestujú ďatle, figy, pomaranče a zeleninu

- nerastné suroviny = veľké bohatstvo, preto vznikajú spory a vojny

SUBTROPICKÉ KRAJINY

Výskyt: oblasti v okolí Stredozemného mora, Kalifornie, južnej Afriky a južnej Austrálii

Podnebie: na miestach prechodu medzi tropickým a miernym podnebím

- štyri ročné obdobia, letá suché a slnečné, zimy daždivé

Vodstvo rieky majú najviac vody keď prší -v zime

Rastlinstvo: prispôsobilo sa horúcim a suchým letám - tvrdé lesklé kožovité listy, korkový dub, vavrín (bobkový list), céder, eukalyptus v Austrálii, borovice (pínie) – väčšinou vyrúbané v minulosti na stavbu lodí, dnes viac kríky a trávy

Živočíšstvo: králik, daniel, divé ovce a kozy, hlodavce, vtáky, muflón,...

Pôdy: škoricové, červenozeme, žltozeme

- prví obyvatelia - lovci, krajinu nezmenili; zmenili ju až poľnohospodári, ktorí vyrúbali les, zakladali polia a pasienky

- stavali najstaršie mestá - Rím, Atény, Benátky -na stavbu použili drevo (céder) aj na stavbu vojenských a obchodných lodí

Pestovanie: obilie, zelenina, hrozno, figy, olivy, jablká, broskyne, citrusy – pomaranče, citróny, mandarínky ,..... (nikdy nie banány – tie sú v pralesoch !!!!)

Chov: ovce, kozy

- rybolov

- husto osídlené - rozvoj cestovného ruchu na pobreží

 

STEPI

- trávnaté porasty mierneho pásma

- krajiny bez lesov

Výskyt: mierne pásmo - vnútrozemie Európy, Ázie, S Ameriky a J Ameriky, Austrália, Nový Zéland

v Severnej Amerike sa nazývajú - PRÉRIE

v Južnej Amerike - PAMPY

v Európe - Maďarsko - PUZSTA

Podnebie : mierne s nedostatkom zrážok - veľmi teplé a suché letá a studené zimy na miestach

- kde menej prší prechádzajú stepi do polopúští

- kde zrážok pribúda vznikli lesostepi

Vodstvo: rieky tu nepramenia, ale pritekajú zo studených území - Volga, Dneper - Európa

Rastlinstvo: bohatstvo bylín a tráv - KAVYLE, KOSTRAVY

- najlepšie podmienky pre rast na jar a začiatkom leta (dostatok vlahy z topiaceho sa snehu a dažďa)

Živočíchy: tie, ktoré sa živia prevažne rastinnos potravou - pôvodné živočíchy - divé kone, zajace, myši, jarabice, bažanty

- typickí zástupcovia stepných živočíchov: Austrália - pštros a klokan

Amerika - bizón

Ázia - sajga stepná

Pôdy: úrodné černozeme a gaštanové pôdy - obsahujú veľa humusu

- najstaršia činnosť človeka v stepiach - lov zveri -- lovci žili kočovným životom, nestavali si trvalé obydlia, ale bývali v stanoch; INDIÁNI žili vo VIGVAMOCH (indiánske stany)

- pestuje sa pšenica,kukurica, sója, slnečnica, fazuľa a iné plodiny

- pestovaním plodín, človek veľmi zmenil prírodnú krajinu stepí

- Mongolsko - tradičné pasenie dobytka kočovným spôsobom

- S Amerika, J Amerika, Austrália, Nový Zéland - chov dobytka na rozsiahlych farmách

- iné oblasti - premenené na polia - kultúrnu step - ľudia tu žijú na farmách a vo vidieckych sídlach.

LESY MIERNEHO PÁSMA

- v miernom podnebnom pásme s dostatkom zrážok

- v minulosti bolo viac lesov ako dnes, nížiny, kotliny a doliny riek - odlesnené

- listnaté a zmiešané lesy - v teplejších oblastiach, lepšie podmienky pre osídlenie = boli vyrúbavané, u nás prevládajú

- ihličnaté lesy /tajga/ - najrozšírenejšie v chladných oblastiach Ruska, Kanady, sever Európy, u nás - na severe Slovenska a Záhorskej nížine záp. Slovenska

Živočíšstvo lesov: srny, jelene, diviaky, vlk, medveď, líška, .....

Význam lesa: produkujú kyslík, zadržiavajú vodu v pôde, zmierňujú teploty, sú zásobárňou dreva, lesných plodov, miestom pre rekreáciu....

 

 

POLÁRNE KRAJINY

- krajiny trvalo pokryté ľadom a snehom

- striedanie polárneho dňa a polárnej noci

POLOHA:

1. Južná pologuľa : územie za južnou polárnou kružnicou a Antarktída

Antarktída: najsuchší a najchladnejší svetadiel

- suché, mrazivé, veterné podnebie

- najnižšie nameraná teplota ( -89 Vostok)

- pevninský ľadovec - hrúbka až 5 km

- najvyšší vrch : MOUNT VINSON

- neplatia tu časové pásma

- medzinárodné územie, nepatrí žiadnemu štátu

2. Severná pologuľa: územie za Sev. polárnou kružnicou

- označované ako ARKTÍDA = Grónsko + ostrovy v SĽO

RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO:

- machy, lišajníky

- polárna líška, polárny zajac, veľryby, mrože, tulene, tučniaky, ľadový medveď- pred zimou sa chránia tukom, perím, kožušinou.

 

Vysoké pohoria

- v pohoriach sa prejavuje vplyv NADMORSKEJ VÝŠKY

- s narastajúcou nadmorskou výškou :

 - Klesá teplota a tlak

- pribúda zrážok

- zvyšuje sa rýchlosť a sila vetra

- znižuje sa množstvo kyslíka

- rastliny a živočíchy sa museli prispôsobiť týmto podmienkam = vznik VÝŠKOVÝCH STUPŇOV

- alebo výškové pásma na území Slovenska

Rastlinstvo: - nízky vzrast

- musia rýchlo vyklíčiť a zakvitnúť

- majú pestrofarebné kvety

- horec, plesnivec, ...

Živočíšstvo: - kamzík, kozorožec, svišť, lama ( v Amerike), jaky ( v Himalájoch)

- väčšinou sú riedko osídlené, alebo neosídlené ( málo miest, dedín, horské chaty, meteorologické stanice, observatóriá = Lomnický štít)

- u nás sú najviac osídlené nížiny, kotliny a doliny riek

- vysoké pohoria s veľkou nadmorskou výškou /nad 2000 m/ v tropických oblastiach sú osídlené v Južnej Amerike, Afrike a Ázii - lepšie prírodné podmienky, príjemnejšie podnebie, nachádzajú sa tam vidiecke sídla aj veľké mestá

Život ľudí vo vysokých pohoriach:

- pestujú sa odolné obilniny, strukoviny na menej úrodných pôdach

- chovajú zvieratá - lamy ( v Andách), jaky ( v Himalájach), hovädzí dobytok ( v Afrike)

- ťažia rudy v baniach

- domáca výroba suvenírov, výrobkov z kože a textilu...

- vysokohorská turistika

 

SÍDLA – DEDINY- MESTÁ- VEĽKOMESTÁ

Ľudia osídlili takmer všetky krajiny

- Na miestach kde postavili príbytky = vznik sídel

- SÍDLO: spoločný názov pre mesto, dediny, osadu, samoty

- prvé vznikali DEDINY = ľudia sa venovali poľnohospodárstvu

- Mestá a dediny sa odlišujú : .- veľkosťou

- počtom obyvateľov

- možnosťami práce

- službami

Mestá : - viac možností práce

-sú tu rôzne podniky, firmy, banky, obchody, viac škôl, úradov, divadlo, kino, nemocnice

- do miest chodia ľudia za prácou, zábavou, službami...( hlavne ľudia z vidieka)

- v súčasnosti sa ľudia sťahujú z miest do blízkych dedín

- Mestá a sídla majú vo svete rôznu podobu

Veľkomestá ( S. Ameriky, Európy ) majú svoje štvrte:

1. Historické centrum = uprostred mesta

2. štvrť vysokých budov = okolo hist. Centra , je tu rušná doprava

CITY - Mrakodrapy, úrady, firmy, reštaurácie)

3. obytné štvrte = obytné domy, byty..

4. priemyselné štvrte = továrne

5. Obchodné centrá = na okrajoch miest

- v niektorých mestách nájdeme aj chudobné štvrte:

- v Ázii, Afrike = slumy

- v J. Amerike = favely

 

Vidiecke sídla : - rôzna veľkosť a vzhľad

- V S . Amerike = farmy

Vo svete žije viac ako polovica obyvateľstva v mestách ( mestské obyvateľstvo)